7:01
Kašlem nato. Nepohnem s tým. Čo je viem aká neznáma sa má vyjadriť zo vzorca? Zabuchnem učebnicu. Idem do izby a hodnú chvílku si vyberám čo si oblečiem. Medzitým rozmýšlam nad rôznymi vecami. Nad rodičmi,nad sestrou že čo je ked nebere mobil...nad raketou že ma dnes zabije ked uvidí že nič neviem...nad Benom ale hlavne teraz nad Peťou. Neviem čo jej je. Či som niečo sposobila ja alebo...Som strašne zvedavá to je moja najhoršia vlastnosť.
Rýchlo si ešte opláchnem moje dlhé ryšavé vlasy decentne sa namalujem. Rozmýšlam či si ich vyžehliť alebo nie. Využijem že sestra není doma a vkradnem sa jej do izby.
Páni! Teraz mám vlasy po zadok. Ja....nedýcham. Takto som sa ešte nevidela. Nuž teraz si možem sama sebe povedať že som so sebou spokojná.
7:48
Do riťi ani som si nevšimla kolko je už hodín. Musím švihnúť inak nestihnem školu.Počujem klúč v zámke. Rýchlo odnesem žehličku pretože myslím že to je sestra. Zbehnem dolu schodmi že jej pekne vyčistím žalúdok. Avšak to čo vidím ma mierne zaskočí. Dnu vojdu dvaja holohlavý chlapi. Mocný to je videť. Jeden má na ruke tetovanie. Rozhliadajú sa po dome. Neviem či sú to jej kamaráti alebo čo.
"Kajo našiel si niečo čo by sme brali?" opýta sa ten s tetovaním.
"Drž hubu. Možno tu niekto je." odpovie.
"A kto? Tá jej skurvená sestrička je už v škole a tí ich fotrovci sú v riťi."
"Máš pravdu. Ty to prehladaj tu. Idem hore."
Zrazu sa ten druhý vyrúti mojim smerom. Kam ísť? Som zmätená. Idem do kúpelne. takou rýchlostou že aj Usain Bolt by mi závidel. Rýchlo zavrem dvere a pozerám kam sa skryť. Nakoniec sa skryjem do skrinky pod umývadlom. Zaujímavé že sa tam zmestím. Nedýcham. Tep mi zrýchluje. Čo tu dočerta chcú tí chlapi?!
Zrazu počujem ako jeden z nich kričí na toho druhého. Podla krokov počujem že sú dolu. Odvážim sa ísť von. Potichu sa zakradnem ku schodom. Mám na nich dokonalý výhlad. Jeden z nich drží v ruke maminu šperkovnicu. Má v nej všetko cenné. Druhý mi z izby vzal moje zlaté naušnice čo som dostala k 10 narodeninám.
"Čo to máš?" opýta sa ten s tetovaním.
"Našiel som to v jej izbe. Pobavme sa. Ivo není jediný kto má dnes o zábavu postarané."
Až teraz si všimnem že maju aj Roňinu podprsenku. Sú také prasce! A počkať....Ivo? To je ten jej priateľ nie? Žeby ich poslal on? Do čoho sa to moja sestra namočila?!
"Kašli nato. Pod už kurva som hladný. Jeb nato fakt."
"Ok. Spravíme to ako v tých amerických filmoch? Podpálme to tu!"
Čoo?!
"Čo pozeráš? Musíme niako zahladiť stopy. Ta štetka to na nás može bonznúť. "
"Tak fajn."
Zrazu jeden z nich vytiahne zapalovač. Druhý doniesie s kuchyňe flašu alkoholu. Predtým sa s neho napije a rozleje ho po obývačke.
Hodí tam zapalovač. Začnú sa smiať a idú preč.
Hned ako odídu idem do kuchyne. Nenapadne ma volať hasičov. Zoberiem vedro na ľad a začnem naberať vodu. Vyliala som už asi 30 litrov. Po polhodine sa mi to podarilo uhasiť.
Rozplačem sa. Neviem prečo. Neviem ako. Ale rozplačem sa. Plačem takto asi hodiny neviem. Školu už nestíham. Idem do maminej a otcovej postele. Zaspím.
22:24
Zobudí ma zase štrkoť klučov. Strhnem sa. Žeby sa vrátili? Ihned bežím do kupelne a vlezem do skrinki. Zrazu počujem kroky po schodoch. Niekto otvára dvere.
"Maťa!"
Roňa? Poviem si v duchu
"Roňa!"
"Čo tam robíš?" Opýta sa prekvapene.
Vyleziem odtial ale to čo vidím ma zarazí. Roňa vyzerá ako...ako niaka ách. Vlasy strapaté makeup roztečený špirála rozmazaná. Všade na tele má modriny.
"Roňa! Čo...čo sa ti stalo?!"
Pozre sa na mňa. Má taký sklený pohlad.
"Nič."
"Neklam!" zvriesknem naňu.
"Neklamem!"
"Spravil ti Ivo niečo?!"
"Čo...ako ta také niečo napadlo! Nie samozrejme že...nie."povie trochu skleslo.
Pozerám naňu slzy sa mi hrnú do očí.
"Som tvoja sestra tak asi tuším ked ti niečo je" poviem už kludnejšie.
Hodnú chvílu rozmýšla čo povedať.
"Kto boli tí chlapi čo tu boli?" poviem.
"Aký?"
"Neviem kto to bol ale boli vyholený a jeden sa volal Kajo. Mal tetovanie. Kto to bol?"
"Prečo...prečo sa pýtaš?" Zakokce sa.
"Lebo nás skoro podpálili preto!" Zvriesknem.
Roňa si klakne na kolená a začne srdcervúco plakať. Klaknem si k nej a objímem ju.
"Prepáč" povie "prepáč ja...som hlúpa."
"Nie niesi...ale.....povieš mi už konečne čo to má znamenať?" nalieham naňu pritom ju stále držím v objatí.
Len prikývne.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
smajdalf
14. 9.sept. 2011 21:44
napínavé veruže
Napíš svoj komentár