"Dobre...poviem ale slúb mi že nebudeš kričať ani nič a hlavne to nehovor Janke prosím!"
Prikývnem na súhlas a Romana začne.
"Vieš že...že mám..teda mala som priaťela však? No Ivo bol proste ideálny. Pekný,milý,dobrý,pozorný,starostlivý,múdry,svalnatý a ešte raz pekný!"
Preruším ju pretože nemám chuť počúvať jej chválu na Iva.
"No lenže...po niakej dobe sa zmenil. On...on bol viac a viac náladový stále s niekym volal a mal aj niake vonkajšie zmeny. Napríklad som si všimla že má menej a menej vlasov. Červený nos,Krvavé oči a stále smrkal ved vieš" a napodobní to.
Zrazu sa jej oči pomaly zaplnia slzami.
"Zistila som...zistila som že svojho frajera nepoznám tak dobre ako si myslím. Bola som s ním od tej autonehody. Podržal ma. okonca sme sa plánovali aj zobrať."
Vyrazí mi dych! Oni sa chceli vziať?! Nedýcham.
"Ale ako sa moje obavy postupne potvrdili on...on proste drogoval. Včera som ho pristihla ako si dáva dávku. Sedel v kruhu z ostatnými chalanmi a všetci šnupali biely prášok. Ked som už bola na odchode on....všimol si ma. Usmiala som sa a zaklamala som že som len niečo hladala. Videla som ako jeho tvár postupne naberá červenú farbu. Prišiel ku mne a z celej sily ma šmaril o stenu. Cítila som ako mi v hlave duní. Zrazu ma zase chytil za vlasy a odtiahol do izby."
Prerušila sa lebo si musela otrieť slzy. Stále som ju držala v náručí.
"Prepáč...tak pokračujem. Odvliekol ma hore zamkol za sebou a...."
Zase sa rozvlykala.
"Surovo ma znásilnil. Neviem kolko som tam trčala ale zdalo sa akoby to boli hodiny. Potom ho zavolali jeho chlapi a on ma tam nechal samú."
Odišla som na chvílu do kuchyňe. Išla som jej pre vodu. Musím sa ešte spamätať z toho čo mi Roňs teraz povedala. Neverím tomu ale aj tak sa mi na tom Ivovi niečo nezdalo. Ked som išla naspäť všimla som si znovu vypálený kusisko koberca kde to holohlavý podpálil. Vzdychla som si. Neviem čo mám robiť. Žiadne emocie nič. Nič na mňa nevplýva. Nič.
Ked sa vrátim späť Roň sedí na tom istom mieste avšak už sa trochu umyla takže aspoň vyzerá ako človek.
"Ďakujem." usmeje sa a hltavo začne piť.
"Možeš?" Vyzvem ju. Prikývne.
"Kde sme? Jáj no odišiel za nimi a zamkol ma zvonku. Vypočula som si ich rozhovor a vysvitlo že sú niečo ako mafiani alebo čo. Ver že som vtedy mala naozaj strach. Nevedela som čo mám čakať. Vieš..." zvlykne "Bála som sa o svoj život. A hlavne o teba...čo by bolo s tebou keby som..."
Zarazí ma. Tuho ju priviniem k sebe. Pokračuje.
"Nakoniec si len pamatám ako som rýchlo otvorila okno a z druhého poschodia som zliezla dole. Stopom som sa dostala až sem. Ách zlato kebyže som tu skor!...skoro ťa podpálili a len ja zato možem. Som hlúpa,hlúpa,hlúpa! Prepáč babe. Už to neurobím"
Zotriem jej slzy a až vtedy pochopím aká možem byť vobec štastná že mám takú sestru akú mám. Objímem ju znovu. Neviem ako dlho sme zostali v takejto polohe ale viem že som sa ráno zobudila v jej posteli. Bože ved bol piatok ! Skola ! Letím dole ale sestra ma zadrží.
"Kam si sa vybrala??"
"Ja...zaspala....škola....som...ja....nestíham" koktavo zo seba vydám.
"Nebud hlúpa. Dnes do nej nemusíš. Spravíme si volno" a žmurkne na mňa popod dlhých mihalníc.
Usmejem sa. Sistr povie že sa mám čo najskor obliecť že pojdeme na nákupy. Nakupovať som bola naposledy.....asi pred polrokom. Ešte pred havariou. Zase si na nich spomeniem. Tá hrča. Ale ovládnem sa. Pre tentokrát.
Rýchlo sa oblečiem. Roňa ma ešte presvedčí že mi vyžehlí vlasy. Nenamietam. Viem ako s nimi vyzerám.
"No mica....wow!"
Zapýrim sa. Ked zatváram dvere ešte raz sa pozreim na sestru a znovu na dom.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
smajdalf
17. 9.sept. 2011 00:11
eštééé eštééé
Napíš svoj komentár