Je už marec. Trieda ide zase niekam na exkurziu do Berlína. Nakoniec nás v triede ostáva viac ako som si myslela. Ben už druhý týžden nieje v škole. Ked som sa Wendlera pýtala čo mu je povedal že má nato svoje dôvody. Ako keby to bolo také strašné povedať to. Aj tak to po čase bude vedeť celá škola. Aj teraz sa šušká že Ben sa zaplietol s mafiánmi a chcú ho deportovať kvoli tomu naspäť do Ameriky. Naši chalani sa na tom ohromne zabávajú. Mne to nieje ani trochu vtipné. Aspoň že mám Miu. Aj ked aj k nej som akási protivná. Cítim sa v triede taká sama. A nielen v triede. Celkovo. Chýba mi. Chýba mi jeho úsmev. Ten rad 32 krásnych bielych zubov smiley:. A tie oči. Tie oči čo sa tak krásne smiali.

Konečne zvoní. Berem tašku a idem zase obvyklou cestou domov.

Som strašne hladná. Ked som už konečne doma privíta ma sestra s úsmevom na tvári. Zrazu za nou vyjde niaky chlap. Má snedú pokožku,na krátko ostrihané hnedé vlasy,pierc v obočí a volné zelené tričko. Je pekný musím uznať aj ked mne sa nikdy títo bieberovský krásavci nepáčili. V triede ich máme hned niekolko.

"Tini toto je Lukáš" a nastaví úsmev od ucha k uchu.

"Serus" podá mi ruku. Stisne ju viac ako je treba a zostane mi nepekný červený flak.

"Zlatko chod sa už napapať ja zatial niečo spravím sistr" koketne naňho žmurkne.

Romana ma nasilu odvádza do kuchyne. Sakra! Ten úsmev jej stále nemizne z úst.

"Tak?" začne.
"Tak čo?" poviem zmätene.
"Ty si trdlo...čo naňho hovoríš?" a začne si hrýzť nervozne peru.
"No..zdá sa byť v pohode ale.." preruším sa.
"Ale?"
"Nie aby to dopadlo ako minule...ved vieš."

Na Roňinej tvári sa objaví výraz aký som ešte nevidela. Ale potom sa zase pousmeje.

"Neboj,Luky je zlatý,milý,pekný a do prčic videla si ten zadok?!"

Začnem sa smiať.

"Fajn schvalujem. Ostane tu dokedy?" opýtam sa.

"Chcela by som si tu mojho zajka nechať do budúcej soboty. Nevadí?" usmeje sa.

"Nie jasné že nie. Ale ber na vedomie že máš v dome ešte stále dieťa tak žiadne...ehm!" poviem to samozrejme z humorom dúfajúc že to moja sestra BLONDÍNKA pochopí.

"Jasné." objíme ma a rozbehne sa do obývačky.

"HEY! a čo ten obed?"
"Si hladná? Ja som to len tak povedala...chcela som sa ťa spýtať na tvoj názor."

"V pohode. Pojdem do obchodu. Kúpim si Vifonku. "

"Ok. Chod zozadu. Poviem Lukimu že si išla" uškrnie sa.


Pochopím. Vezmem si bundu a idem zadným vchodom. Musím prejsť celou záhradou. Sneh už dobrý mesiac nieje ale to blato. Á nevadí. Prežijem.


Avšak moje prežitie už nieje jasné.....

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
mimli  15. 10. 2011 17:56
ten koniec je zaujimavi
Napíš svoj komentár