Rozmýšlam prečo ma chce Mia zrazu vidieť. Chce sa udobriť? Možno. Nebola by som proti. Chýba mi. A v škole na mňa ani nepozrie. Ani so mnou nesedí. Som tam sama ako prst.
O necelých 5 minút zbadám známu postavu. Tie blond vlasy spoznám všade. Otočí sa a bojazlivo vykročí ku mne. Je to ona. Mia.
"Ahoj. Tak..som tu." poviem dosť nepriatelsky. Čudujem sa kde sa to vo mne bere.
"Som rada že si prišla. Ja viem že si od nášho posledného stretnutie o mne všeličo myslíš ale viem že...Maťi ja ťa chcem späť!" a upre na mňa oči.
Znelo to ako zúfalí výkrik. Ako volanie o pomoc. V hlave si preberem všetko a potom sa jej hodím okolo krku. Keď sa odtiahnem vidím že sa jej v očiach lesknú slzy.
"Je skvelé mať niekoho ako si ty. Nikomu som sa nemohla vyrozprávať. Už mi nezostal nikto len ty. A teraz ked sa to stalo...už nemám naozaj nikoho." a rozplače sa.
"Mic čo sa stalo? Hovor!" súrim ju. Bojím sa. Neviem čo mám
čakať.
"Ja...vieš s Macom sme boli asi pred týždnom na niakej párty u jeho kamaráta...on..on musel po čase odísť a tak som tam zostala sama. Chápeš?! Chuj! Keď chcela odísť pamätám si že som len padla a potom mám okno. Ale ráno.." a ešte viac sa rozplače.
"Ak nechceš tak mi to.."
"Nie! Musím ti to povedať ja už neviem čo mám robiť. Ráno ked som sa zobudila bola som v niakej pivnici. Nemala som na sebe svoje šaty a nohavičky som mala celé krvavé. Maťa ja som bola znásilnená! Ja....tak strašne sa za seba hanbím!"
Nemôžem sa na slovo. Neviem čo povedať.
"Mim ale veď nemuselo to byť tak." a hodím mierny úsmev.
"Ale bolo! Vieš bojím sa že som v tom."
Toto ma dostalo.
"Maťa?" povie už kludnejším hlasom Mia.
"Prepáč ja len...ako si na to prišla?"
"Včera ráno mi bolo strašne zle. Bola som asi 10x na wcku. Maťa! Pomož mi. Mám len 16...." a zase spustí plač.
"Mia počúvaj ma" poviem rázne "to že ti bolo zle ešte nič neznamená. Mohlo ti byť nevolno. Robila si si test?"
Mia zavrtí hlavou.
"Neviem síce či sa tak skoro može robiť ale skús. A ak...ak bude pojdeme spolu k doktorovi nech povie čo a ako. Dobre?"
"Neviem čo by som bez teba robila!" a konečne po dlhej dobe sa usmeje.
Rozlúčime sa asi po polhodine. Ešte mi stihne povedať že s Macom o tom ešte nehovorila a že sa s ním chce rozísť. Klesol u mňa poriadne nízko. Objímeme sa a ideme každý sám domov.
Ked už som asi na 5 metrov od domu uvidím pred ním známu postavu....
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
martinqua11
13. 2.febuára 2012 20:23
kedy bude ďalší diel? to napätie nevydržím!
Napíš svoj komentár