"Tak čo si...teda What do you want?" (čo si chcel?)
Dúfam že som to povedala dobre.
"Well, since you are only one of which you understand so I wanted to ... " (Nuž,kedze si tu jediná s ktorou si rozumiem tak som chcel aby si...)
Klud dýchaj! Bože nedokážem sa naňho pozerať. Ten pohlad. Ktovie čo chce. Možno ma chce...nie. alebo žeby?! NIE!
"Could you please have the school of tomorrow to justify going to the dentist. Please!" (Mohla by si ma prosím ta zajtra ospravedlnit zo skoly idem k zubarke. Prosím!)
A je to tu. Rozumela som len že ide k zubárke. To ho mám akože ospravedlnit či čo? Prečo to dnes nepovedal sám? Myslela som si že ma...no to je jedno ale toto som nečakala. No a čo iné som čakať mohla? Že ma pozve na rande? Zrovna mňa? To by bolo Maťa Petrovská a Ben O´neill. Vtipné. V duchu sa uškrniem. Som už dlhú chvílu ticho. Uvedomila som si to až teraz.
"Matty? You are okay?" pozrie na mňa a v očiach mu vidieť obavu.
"Y-yes" usmejem sa.
"So you would have done it for me?"(Takže spravila by si to pre mňa?)
"Of course" zase sa usmejem.
Až teraz si uvedomím ako ma nazval. Matty? Je to milé, ale...neviem. Asi sa mu tažko vyslovuje Maťa.Alebo je to len moja americká zdrobnenina. Bože zase čuším. On je tak krásny! Nemožem ho vyhnať z hlavy! Spopod trička mu vykúkaju svaly. Vidieť že na sebe pracuje. A tie vlasy! Mám chuť sa mu v nich prehrabnúť.
"Ok you is goldie. You got it for me!(Ok si zlatá. Máš to u mňa!)
A objíme ma. Nečakane. Som v úplnom šoku. Z každej bunky v mojom tele cítim také príjemné teplo. Cítim jeho voňu! Jeho telo je na mojom. Pomaly nedýcham. Pohladil mi chrbát. O bože! Toto je sen!
"Bye!" a s úsmevom odíde.
Ostanem tam stáť ako prikovaná. Ešte stále cítim jeho dotyk ruky na mne. Oprem sa o stlp za mnou a slastne vzdychnem. Zoberem si tašku a rútim sa domov. Celou cestou si poskakujem. Som ako malá. Ale popritom štastná. Nevidím ho 10 minút a už mi chýba.
Domov prídem v dobrej nálade čo sa často nestáva. Mama na mňa pozerá ako na zjavenie a otec si dalej číta noviny.
"Ako?Čo je nové v škole?" pýta sa ma mama.
"Ani nič" odpoviem len druhú otázku pretože si myslím že ked chce odpoved na tú prvú stačí pohlad na mňa a pochopí.
"Vidím že si akási veselá. Čo sa stalo?" pýta sa mama zvedavo.
Otec jej skočí do reči.
"Ale zlato. Nechaj. Keby chcela povie to aj sama no nie?" žmurkne na mňa.
Toto na otcovi milujem. Pochopí hned čo má povedať. Nemala som chuť odpovedať na mamine zvedavé otázky. Ďakujem oci.
Vletím do izby. Na posteli mám polovicu vecí zo skrine.Čo to? Zabijem ju! Roňa! Ale teraz momentálne nemám chuť sa ňou zaoberať.
Idem do kúpelne zamknem a začnem si napúštať vodu. Nežne ale pritom príjemne mi omýva pokožku. Ten pocit milujem. Pomaly zaspím. Zobudím sa až na zúrive klopanie a vreskot.
"Maťa! Čo tam tolko robíš? Pusti ma! Za 15 minút idem von!"
"A čo ma potom?" drzo odpoviem.
Už je kľud. Pomaly vychádzam z dverí a stále mám úsmev na tvári.
"Čo ti je Tina?"
"Nič" a stále sa usmievam.
Zavrem sa v izbe a pomaly zaspím.
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
youngchemist
7. 8.augusta 2011 17:58
Tak a je to čoraz viac lepšie a lepšie!
2
prepáč ale tá "google-translate" angličtina ma neskutočne irituje...
3
sry ale neviem všetko z hlavy tak si tým pomáham a ked ta to irituje tak to nečítaj
5
tu nejde o to "keď sa ti nepáči, nečítaj". keď ideš niečo verejne zavesiť, najprv sa presvedč o správnosti. Len toľko do budúcna
6
myslím že zatial nikto okrem teba nemal problem s tou anglictinou.Mal by ich skor zaujat pribeh a nie ta anglictina. Len tolko k tomu
7
Supeer, no našla som chybu ktorá mi strášne upútala oči a píšem to len preto aby si si to poprípade mohla opraviť
"Ok you is goldie..." Ok you ARE goldie...
"Ok you is goldie..." Ok you ARE goldie...
8
tento diel som sa snažila preložiť sama ale tak moja angličtina není dokonalá Ďakujém za opravu
Napíš svoj komentár