"Mamíí! Nevieš kde mám mobil?"
"Zlatko neviem skús sa pozreť do obývačky tuším som ho tam videla"
Bežím do obývačky ako šialneá. Prekutrávam každý roh každý kusok a nakoniec ho najdem pod gaučom. Uff aspoň že ho mám. Rýchlo si ešte hore vybehnem po bundu a letím dole.
Už som na námesti.
"Tina? Čo si taká červená? Si bežala maratón či čo?"
Vidím za sebou Maca ako sa pobavene na mňa pozerá.
"Skoro. Vieš moj mobil štrajkoval" a hned sa začneme obidvaja smiať.
"Pod lebo nám nezostane dobré pivo" žmurkne na mňa.
"Maci ja nebudem dnes piť."
"A to prečo? Po dlhej dobe si s kamarátmi musíš pripiť nie?" kamarátsky do mňa štuchne.
"Proste nie."
"Ale mica! Iba jedno.Pozývam" uškrnie sa.
"Tak fajn.Prehovoril si ma."
Celú cestu mi hovorí historky z jeho školy. Je odo mňa o dva roky starší. Na rok maturuje. No z jeho známkami...neviem neviem.
"A kde je Lucka s Jojom?"
"Tam pri bare." naznačí prstom.
A naozaj. Kývajú mi ako šalený. Odkývam rýchlo naspäť a už len vidím ako sa Lucka ku mne hrne s otvorenou náručou.
"Mica! Bože tak dlho som ťa nevidela!" začne ma stískať pred celým barom. Zase sa červenám.
Celý večer sa skvele bavíme. Konečne som vypustila všetky myšlienky. Cítim ako sa so mnou všetko točí.
*SOBOTA*
Aú ale ma bolí hlava. Všetko v mojom tele ako keby chcelo prasknúť. Ani neviem ako som sa dostala domov. Pomaly ale isto zleziam dole po schodoch. Mama je v kuchyni. Idem za ňou a zoberiem si aj niečo na pitie. Je mi zle.
"Ahoj" poviem unavene.
Nič. Skúsim ešte raz.
"Ahoj!" teraz už trochu hlasnejšie.
Mamka je hluchá? Odíde mlčky do obývačky a nechá ma tam zmatenú stáť. Sestra lezie po schodoch dolu. Zamieri si do kuchyne.
"Ahoj opica" začne sa smiať.
aká opica? Zase jedna z tych jej prezývok?
"Ahoj"
"Aspoň že stojíš na nohách" zase sa smeje.
"Čo?!" teraz mi to je už divné.
"Ty sa nepamätáš? Ách no proste včera si prišla sťatá ako raketa.Normálne si sa plazila a hučala si na celý dom. Pozvracala si polovicu domu."
Tak preto je mama taká aká je. O Bože! Ja som ťapa!
"To fakt? Do **"
"Vidím že aj na mamku tu zaposobilo...nuž pokašlala si si to sistrmm"
"Čuš!"
A idem cvalom do izby. Čo som to včera stvárala?!
Mama s otcom sa so mnou stále nebavia. Ale otec mi aspoň odpovedá. Idú preč. Na tú večeru. Aspoň že konečne vypadnú. Bolo tu dusno. Áno je mi to lúto ale...mlčanie to nevyrieši!
O šiestej má prísť ku mne Ben. U nich sa maluje. Som celá mimo!
*Cŕŕŕŕń*
"Idem!!" bežím k dverám.
"Hi"
Vo dverách stojí usmiaty Ben so zošitom v rukách. Bože aký je krásny! Tie jeho vlasy sa mu krásne vlnia. A tie hravé oči! Má zase tričko ktoré mu krásne rysuje jeho svaly. Nedýcham.
"Hi.Come on." pokyniem mu rukou nech vojde.
Položím mu bundu na gauč. Ešte že doma nieje sestra. Tá by sa naňho hned vrhla.
"So where do we start?" (tak kde začneme?)
"Where you want." (Kde chceš) a jemne sa usmeje.
Zase sa nezmožem na slovo.
"Ok.So we begin greetings" (Ok tak začneme pozdravmi)
Posadíme sa na gauč a začnem.
"Tell *Ahoj*" poviem to pekne artikulovane. (Povedz ahoj)
Zato ked to povie Ben znie to ako ked chrčí mačka. Nejde mi sa nesmiať. Ben sa tvári smutne. Ten výraz. Je mi ho luto.
"Sorry. Again"
Teraz to už znie dosť dobre.
Po hodine trápenia vie všetky pozdravy od ahoj až po Dobrú noc.
"I do not want to be annoying but I'm hungry. Do you have something to eat?" (Nechcem byť otravný ale som hladný. Maš niečo na jedenie?)
"Yes. Wait a moment." (Áno počkaj moment.)
Idem do kuchyne a pozerám do chladničky. Ale myslím že je to aj tak zbytočne pretože jediné čo viem spraviť je čaj a puding. A ani jedno tu není. Spravím mu sendvič.
Ked je už hotový idem do obývačky ale on tam nieje. NIEJE!
"Ben?" Zakričim.
"Ya? I'm up"
Počkať on je hore? Snad nie v mojej...kruci! Bežím tak rýchlo po schodoch že mi sendvič padne. Zdvihnem ho zo zeme a je trochu špinavý. Nuž nevadí. Prepáč Ben smiley:
Ked som už pri svojej izbe vidím ako sa mi Ben prehrabáva v poličke s Cd-čkami. Nieje drzý?! Nevadí on može všetk
"Ben?I've done something to eat" (Ben? Spravila som ti niečo pod zub)
Ben sa otočí a hladí na mňa. Hned sa ku mne rozbehne a ked uvidí sendvič vidím ako sa mu rozžiaria oči. Vlepí mi bleskovú pusu na líce. Och zase ten závrat. Lapám po dychu skoro som padla. Nevadí pozviecham sa a vykročím za ním dnu.
"What there looking for you please?" (Čo si tam prosím ťa hladal?)
"Nothing. Only here ... I lost nothing. Originally I was looking for the bathroom but then I came across to your room. A nice collection of CDs"
(Len...som sa tu nijako stratil. Povodne som hladal zachod ale potom som natrafil na tvoju izbu. Pekná zbierka cedeciek)
Skoro vobec som mu nerozumela. Iba viem že mi pochválil cedečká.
"Listen to Simple Plan?" (Počúvaš Simple plan?)
"Yes. Why?" (Áno prečo?)
"My favorite group." uškrnie sa a znovu pozrie na Cd-čká.
"Me too." usmejem sa.
Obaja na seba hladíme už hodnu chvílu ked v tom sa začne priblizovať mojim smerom. Je bližšie a bližšie. Mám sa báť?
"Nice guitar" Povie a ukáže smerom k mojej posteli.
Och jasné. Tá gitara je mojho otca ešte ked bol muzikant. Nechal mi juna pamiatku a aj nato aby som sa učila. Vždy som sa chcela ale nebolo sa odkoho. Otec nemal čas a nikto iný v rodine nebol hudobne nadaní.
"Thanks."
"Playing on it you know?" (Vieš na nej hrať?)
"No. Not me who has to learn." (Nie nemal ma kto učit)
"Show" (Ukáž)
Sadne si mi na postel a vezme do rúk gitaru. Začne naňu jemne brnkať. Spod strún začnú vychádzať lúbezné tóny mojej oblubenej piesne od ONE REPUBLIC-GOOD LIFE. Hrá tak nežne že mám pocit že aj tá gitara sa pomaly pod jeho rukami roztápa.
Ked skončí radostne mu zatlieskam.
"Thanks.If you want to learn it." (Ak chceš možem ta na nej niečo naučiť.)
""Thank you but I have wood." (Ďakujem ale ja som drevo)
"I do not believe for you are clever." (Neverím ved si šikovná)
Kompliment? A od neho? Nemožem z tohto už vobec. A ked sa ešte usmeje...Uff toto je moc!
V tom mi zazvoní telefón. Zdvihnem ho. Určite sa tvárim divne. Ben na mňa nechápavo pozerá. Slzy sa mi hrnú do očí Ben sa ku mne blíži a zadrží ma ked padnem na zem. Ked zložím telefón Ben ma stále utešuje. Slzy však nejdú zadržať. Revem ako malá. Prečo sa to stalo?!...
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
youngchemist
8. 8.augusta 2011 20:53
Krásne! Už chcem Ďalej.. A chcem vedieť, že čo sa stalo....
2
Zistíš ale až zajtra dneska sa mi už písať nechce možno ešte neskor napíšem ale teraz nie
Napíš svoj komentár