Musím ho ešte stretnúť. Už viem ako.
Bŕŕŕ. Zima. Sneží čím dalej tým viac. Nič nevidím. Len cítim ako ma niekto ťahá dozadu. A potom ako niečo prešlo predo mnou.
"Si O.K.?"
"Čo? hej...čo...kto si? a prečo si..?"
"Skoro ťa zrazilo auto. A no som Peťo. Nieje ti zima?ak chceš pod ku nám aj tak nikto nieje doma a vyzeráš zmrznuto takže čaj by ti prospel."
Nenamietam.
Býva až na 4 poschodí. Uf. Bolia ma celé nohy a hlavne chrbát potom páde na zem ked mi zachránil život.Vlastne som mu zato ani nepodakovala.
"A sme tu." povie s usmevom.
Dnu je príjemne teplo. Ked sa tak rozhliadnem má to tu celkom útulné. Sadneme si v obyvačke na gauč a zapne niaku hudbu.
"Idem zohriat čaj"
"Dobre"
Oprem sa o gauč a cítim ako na mňa doľahá únava.
Za ani nie 10 minút je čaj hotový.
"Pozor ešte je horký" upozorní ma.
Mne to ani tak nevadí musím v sebe mať aspoň trochu tepla som zmrzlá na kosť.
"Ehm.." začnem "vlastne som ti ani nestihla podakovať zato že si mi zachránil život."
"Zato sa neďakuje" zase sa usmeje.
Dlhšiu dobu na seba pozeráme. Po krátkej obhliadke zistím aký je to vlastne kus chlapa.V dobrom slova zmysle. Krátke kučeravé vlasy čiernej farby a modré oči farby neba. Pod tričkom ktoré ma mimochodom obtiahnuté až až sa mu črtaju svaly. A má také rozkošné znamienko na brade.
"No a...ako sa to vlastne voláš?"
"Lu.." Nestihnem dopovedať pretože som sa obliala čajom. Som celá mokrá a nielen ja. Omylom som obliala aj jeho.
"Och nie,som celá mokrá...doprčic prepáč"
" A začo? Ukáž najdem ti niečo na oblečenie"
Donesie pulóver ružovej farby.
"Ďakujem. Dúfam že sa tvoja frajerka nenahnevá že som si to požičala."
Zasmeje sa čomu ja nechápem.
"Je niečo smiešne?" nechápavo naňho pozerám.
"Nie ja len že si si ten pulóver obliekla naopak"
A fakt. Hlavu mám v rukáve a ruku v golieri. To nevydržím a musím sa smiať aj ja. Potom čo nás už bruchá bolia začne...
"Inak frajerku nemám len tak mimochodom"
"Ahá" a zdvihnem naňho ešte raz zrak od šálky.
"Inak ako ti mám hovoriť? Lebo nepovedala si svoje meno ešte"
"Lucia ale priaťelia ma volajú Lulu"
"Mne hovor Peťo" podáme si ruky.
"A ty máš priaťela?"
"Nie"
"ako to? také pekné dievča ako ty?" a letmo sa usmeje.
Zapýrim sa. Dúfam že to nevidel.
Odišla som okolo deviatej v noci. Slúbila som že sa ešte niekedy zastavím. Bol strašne milý. Doma nikto nebol ani mamka. Hned mám namierené do postele. Ani sa neunúvam vyzliect. Načo.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
sprejerka01
29. 7.júla 2011 17:53
Už je to lepšie
Napíš svoj komentár