Idem do blavy na vianočné ale samej sa mi tam nechce. Nata nieje doma a zo starými priatelmi sa mi tam nechce. A brat? Ten sa doma učí na skúšky z matiki. Pomohla by som mu ale on moju pomoc nechce. Je akýsi zvláštny. Neustále mu pípa mobil a ked ho trochu len podpichnem urazí sa a ide do izby. Myslím že si niekoho našial čo je aj dobré ale mohol by sa mi venovať viac. Aj ked ja som zvyknutá na prehliadanie inými.
Nakoniec idem s....no ešte stále neviem ako sa volá Mám ho uloženého v mobile ako *inkognito*
"Ahoj" usmeje sa.
"Ahoj" musím sa usmiať. Je to nákazlivé.
"Tak,kam máme namierené?"
"Vianočné trhy.Blava. Teda iba ked chceš.."
"Jasné že chcem. Musím vypadnuť z domu už mi fotrovci s tými ich vianočnými kecami lezú na nervy"
Neskutočne mu závidím. Má oboch rodičov. Matku a otca. To ja už nepocítim.
"Ach prepáč.Zabudol som..."
"To nič.Nič sa nestalo" nahodím silený usmev.
Cesta bola v pohode až nato že mi celú cestu niaky krpec kopal do sedadla. Ale ovládla som sa.
Atmosféra mesta bola....strašná. Nenávidím vianoce. Odvtedy čo mi umrel otec,ale ak tak rozmýšlam nikdy som ich nemala v láske.
"Tak,kde začneme?"
"Je mi to jedno. Len musím kupiť pár krámov pre pár osob"
"Dobre. Ale najprv si dajme punč. Som smädný. A ty tiež je to vidno"
"Punč by bodol."
Ked sme vypili punč zamierili sme si to do takého stánku s malými figúrkami anjelikov. Bratovi som kupila dvoch (jeden aj pre jeho frajerku
"Ozaj musím sa to už opýtať lebo....Ako sa to vlastne voláš?"
"Som Tom. Vlastne Tomáš ale Tom sa mi páči viac"
"Konečne!" zachichocem sa.
Ďalej zastaví pri stánku s niakymi vecami na pečenie. Boli tam formy na koláče,príbory,taniere atd. Mame (z povinosti) som kúpila hrniec s obrázkom soba.
Vedla hned bol stánok s hot-dogami. Tom bol taký milý že mi jeden kúpil. Zostalo mi už len 5 eur. Z toho nič moc nekúpim. Teda aspoň nie tu v Blave.
Zastavíme u milého uja ktorý predáva hrnčeky s nápismi. Kúpim niečo aj Peťovi.
"Kolko to prosím stojí?"
"3,50 milá slečna"
"Nech sa páči"
"Tom? a ty nikomu nič nechceš kúpiť?"
"Ja som už niekomu niečo kúpil" a nenápadne žmurkne.
Nechápem čo to znamená. Zastavím sa ešte v jednom stánku ale nepoviem vám čo som tam kúpila (prekvapko)
Už sme zase v Šenkviciach. Tom mi pomáha s taškami ako len može. mám ich asi päť.
"Ďakujem. A to za ten hot-dog ti vrátim."
"Nemusíš."
"Ale ja chcem."
"Môžeš mi to vrátiť aj inak..." A hodí vážny pohlad.
"Ako?"
"Uvidíš" zase žmurkne.
Mám sa báť?
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
mimus1
29. 7.júla 2011 19:51
skvelý blog! neuveritelne sa mi pači!
Napíš svoj komentár