Rozbúrené morské vlny omývali ich nohy zakaždým, keď kráčali ruka v ruke slnkom rozpálenou piesčitou plážou, sľubujúc si vzájomnú večnú vernosť. Plnými dúškami vychutnávali opojnú arómu sviežeho chladného vánku, pohrávajúceho sa im s kaderím a tešili sa z plánovania spoločne strávenej budúcnosti. Každý, kto by zazrel ich tváre rozžiarené šťastím a spokojnosťou by im závidel a túžil sa priblížiť ich šťastiu. Veď šťastie znamená v živote človeka jednu z popredných životných priečok, ktorá naplní jeho život nesmiernou spokojnosťou a súhrou. Objímali sa pri západe slnka, obdaruvávali sa navzájom sladkými bozkami plnými vášne a do uší si šepkali sladké slovká lásky, hrejúcimi srdce. Život je však sám celkom nevyspytateľný a človek nikdy nevie, akým smerom sa začne jeho osud uberať. Bol príjemný teplý podvečer a vzduchom sa linula príjemná aróma sviežeho kvietia, keď sa spomínaná zamilovaná dvojica vybrala autom na cestu domov. Príjemne unavený si posadali na pohodlné sedadlá potiahnuté koženným materiálom a mladý muž naštartoval motor. Svetlá sa takmer automaticky rozsvietili a auto sa uviedlo do pohybu. Plní šťastia a pozitívnych dojmov sa pripútali bezpečnostnými pásmi a spokojne vyrazili na cestu, so sníženou frekvenciou plynulej viditeľnosti. Mladý muž však nestratil zmysel pre opatrnosť a kontrolu, takže voz riadil podľa predpísaných zákonných ustanovení. Teplý vzduch linúci sa z vonku cez pootvorené okno im viditeľne neprekážal, pretože mali oči a myšlienky iba pre seba a svoje šťastie. Akonáhle sa dostali až ku stmej zákrute a cestu im zatarasil predbiehajúci sa kamión, mladý muž nestačil strhnúť volant na opačnú stranu a narazil priamo doňho. Sklo zasadené v tabuliach sa roztrieštilo na niekoľko tisícok drobných úlomkov, ktoré zasypali nielen celé vnútro vozu, ale aj jeho okolie z vonku. Neznesiteľne znejúci škripot pneumatík a následná zrážka s kamiónom vydesila prítomných okoloidúcich až tak, že sa neovládli a okamžite sa vybrali na pomoc dvom zakliesneným osobám. Keď podišli bližšie, naskytol sa im naozaj hrôzostrašne vyzerajúci obraz ako vystrihnutý z hororovej knižnice. Krvou potriesnené bezvládne telá mladých ľudí ležali zakliesnené vo vnútri rozbúraného vozu... nejaviac akékoľvek známky života. Až na doráňanú ruku mladej ženy, ktorá vyslala na svet nepatrný, ale zato celkom badateľný signál. Prítomní zvedavci podišli bližšie ku vraku auta a skúsili jej tep, ktorý sa rapídne zvýšil. Po chvíli sa objavila sanitka a s ňou aj povolaní doktori, ktorý sa okamžite chopili svojej práce a vyslobodili obe telá z auta. Ženu naložili na nosidlá, ktoré umiestnili v zadnej čaati sanitky a mladého muža zaniesli do úrazovky. Po tom ako sa zapla signalizácia a rozozvučal sa motor, prítomní ľudia odstúpili z cesty idúcim autám prvej pomoci a nestačili sa čudovať toľkému nešťastiu, aké postretlo túto mladú dvojicu... Po istom čase, ako ich oboch napojili na prístroje a podstúpili hneď niekoľkohodín trvajúcu operáciu, žena sa prebrala z tranzu a začala sa dožadovať prítomnosti svojej drahej polovičky... Lekári však na ňu smutne vzhliadli, z čela si zotreli pramienky stekajúceho potu a s poľutovaniahodným výrazom v tvári sa na ňu obrátili... Ľutujeme, ale Vášho priateľa sme už bohužiaľ nemohli zachrániť. Utrpel vážne zranenia lebky a miechy, ktorým počas operácie na sále podľahol... Robili sme všetko, čo bolo v našich silách slečna, ale jeho dni boli aj napriek snahe vopred spočítané. Ľutujeme.... V momente ako začula tieto hrôzostrašne znejúce vety, zhlboka sa nadýchla a začala usedavo plakať. To nemôže byť pravda, on nesmie byť mŕtvy. Vy mi klamete, určite nezomrel. Veď ja som nažive... nerozumiem tomu celému. Čo sa vlastne stalo??? Cestou domov Vás postihla veľmi vážna autonehoda, ktorú ste vlastne ani vy nemuseli prežiť. Vyviazli ste so zlomeninou nohy, ruky a otrasom mozgu... mali ste veľké šťastie. Môžeme pre Vás niečo urobiť, slečna? Vy sa po tom všetkom ešte pýtate, čo pre mňa môžete urobiť? To je smiešne. Veď ja nechcem nič iné, len svojho priateľa po boku. Je to také ťažké pochopiť, pán doktor??? Chcem od Vás tak veľa??? Veď mi to už konečne povedzte. Aj my by sme boli oveľa radšej keby Váš priateľ prežil túto haváriu, ale nedalo sa tomu nijako zabrániť. Pokúšali sme sa ho všemožne zachrániť, dokonca aj oživiť, ale nebolo nám to vôbec nič platné. Utrpel veľmi vážne zranenia, príčinou ktorých nemal ani tú najmenšiu šancu na prežitie a vyliečenie. Ďakujte Bohu, že ušetril aspoň Vás. Ja mám ďakovať Bohu za svoju záchranu? Zdá sa mi to celé ako zlá nočná mora, ktorej ešte stále nemôžem a nechcem uveriť. Čo si len počnem bez svojho drahého priateľa? Věď som ho nadovšetko milovala a plánovali sme si spoločnú budúcnosť... Prečo sa to muselo stať zrovna nám? Z akého dôvodu nám ten kamión na ceste nedal prednosť, keď videl, že ho obchádzame? To on je všetkému na vine, on za to všetko môže. Je známe, že vodič kamiónu porušil predpísanú rýchlosť a nedal Vám prednosť, za ktorú by mal byť právne stíhaný. Ale žiaľ z miesta nehody ušiel a nikto o ňom nič nevie. Ani svedkovia, ktorí sa zúčastnili pri nehode... Akoby sa pod zem prepadol. Mňa ale vôbec nezaujíma, že sa pod zem prepadol. Ako to, že na miesto činu neprišla polícia??? Kde boli, keď sa to všetko udialo??? Kde boli vtedy, keď sme potrebovali ich pomoc? Budeme sa snažiť skontaktovať sa s nimi, aby zahájili vyšetrovanie a v čo najkratšom čase odhalili hlavného páchateľa tejto nehody... potom ho potrestajú príslušným trestom, aký si aj zaslúži a budete mať navždy pokoj. Tak mu treba, zaslúži si to, čo vykonal. Takí ľudia by nemali byť držiteľmi vodičských preukazov, pretože nevedia jazdiť a na cestách sa správajú podľa vlastných predpisov... Pritom môj priateľ dodržiaval rýchlosť a nikdy by sa nedopustil žiadneho vážneho cestného priepustku. On si takú smrť naozaj nezaslúžil... Ja bez neho nedokážem žiť, prečo som neumrela aj ja? Mala by som to všetko o to ľahšie a nemusela sa takto trápiť. Viem, že je to pre Vás obzvlášť ťažké a len tak skoro sa s tým všetkým nevysporiadate, ale napriek tomu nezanevierajte na svoje okolie a na ľudí, ktorí Vás majú stále radi. Ak by ste mali záujem, stačí povedať a náš psycholég je Vám bezplatne k dispozícii. Nemusíte sa vôbec hanbiť, je to diskrétne založený profesionál vo vlastnom odbore. Ďakujem Vám veľmi pekne, ste naozaj milý a ochotný, pán doktor.... Ale so svojim sklamaním by som sa rada vyrovnala sama. Ak mi teda rozumiete....

 Blog
Komentuj
 fotka
sakul  6. 6. 2007 16:16
toto je trochu iná káva ... fakt alebo fikcia?
 fotka
sakul  11. 6. 2007 16:30
Štilisticky a aj obsahovo je to fakt na dosť vysokej úrovni . Ešte tam podla mna chýba jedna/dve vety ktoré popíšu že čo sa stalo s tými dvomi v aute..

...alebo bude pokračovanie na budúce?
Napíš svoj komentár