TUHA V PÚŠTNYCH DUNÁCH

Už som aj zabudla...
aké je to tešiť sa domov
kde ma vždy čakal rozhovor s tebou
deň čo deň...
rozhovory odhaľovali našu blízkosť
našu podobnosť
našu rovnakosť
a to priateľstvo mi dodávalo nekonečnú energiu
vždy tu bol človek čo pochopí a vysvetlí
uteší a rozosmeje
jeden človek z miliardy
tak vzácny...
tak nenahraditeľný
ako diamant nájdený v dunách piesku
no ten diamant je v skutočnosti len tuha
a naša predstavivosť
naše myšlienky
len tie ho z nej urobia
obyčajná tuha, obyčajný grafit
a prekrásny diamant
čo z nich si ty?
vždy si bol ten jagavý
no čas, priestor strávený bez tvojho lesku
z teba urobil to mäkké a čierne
a neviem, či keď sa raz vrátiš do môjho srdca
budeš ten nezničiteľný, nerozštiepiteľný
krájajúci zlo sveta
aj naďalej...
a keď sa opäť vyberiem hladať do púštnych dún,
nájdem tam len miliardy zrniek piesku
rozohriatych vrelým slnkom,
a nič viac

 Úvaha

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu