Zrazu zatají dych a napne sluch. \"niečo som počul\" Zamumle si v duchu, ale hláska nevydá. Páperový paplon si natiahne až po oči ktoré mu nepokojne behajú po prázdnej izbe.
Zrak sa mu zastaví na stene oproti oknu kde sa fosforeskujúco objavujú a strácajú čísla 00:35.
\"Bože nie, dnes nie!\" Prosí pološeptom, ale vie, že Boh ho nevysliší. Ešte ho nikdy nevypočul, ale aj tak stále dúfa, čo keby predsa...
Zrazu sa potichu otvoria dvere a do izby vojde biela postava. Nie, nie je to postava; Je to kostra oblečená do bielych svadobných šiat.
Nečujne kráča smerom k nemu so zdvihnutou rukou v ktorej zviera lebku... áno, vlastnú lebku.
\"Ahoj miláčik!\" Ozve sa tichý záhrobný hlas spod spusteného závoja a on sa od hrôzy roztrasie na celom tele.
\"neboj láska, ja ti predsa neublížim...\" Zachichoce sa kostra a svoju lebku položí na páperový paplon k jeho nohám. \"Budeme sa hrať, dobre?\"
Nakloní sa k nemu a opäť zdvihne svoju lebku. \"Pobozkaj ma miláčik!\" Zachrčí tým hrôzostrašným záhrobným hlasom a pritlačí svoju lebku na jeho zovreté pery.
\"Nieeeeee!!!\" Zareve pološialene od hrôzy ktorá ho zviera vo svojej moci a upadne do bezvedomia.
\"znásilnil si ma a zabil si ma.\" Zachripí lebka a s odporom sa odkotúla na bok.
Kostra vytiahne zabodnutý meč zo svojho krku a pomaly ho zdvihne nad hlavu... nad miesto kde má byť hlava.
\"Milujem ťa.\" Zachrčí znovu a sekne. Jeho hlava sa oddelí od tela a odkotúla sa k lebke. Krv strieka na bledomodré obliečky a presakuje do páperového paplona.
Lebka skočí na odťatú hlavu a začne sa šialenou rýchlosťou na nej mykať.
\"Nieeeeeeeee!!!\" Rozlieha sa jeho vydesený hlas po slnkom zaliatej izbe. \"Bola to len nočná mora.\" Povzdychne si ako zbadá usmiate slniečko za oknom.
Napínavý príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
kosmiklove
30. 1.januára 2009 10:54
Brrr az mi zimomriavky behaju po chrbte ale nejdu mi dat hviezdicky tak ti ich dam az ked budem doma.
Napíš svoj komentár