ublížiť tebe, sebe, im,
to je nie môj cieľ,
tak ver mi už,
dýka, plášť, tieň, čierny rozkaz,
rozsudok života, nádej na smrť,
továreň strachu,
vozík plný chľastu...
NIE, viac už nie!
Nevieš, čo konáš,
natieraš farbou tie zlé miesta,
hladíš tých zlých ľudí,
čítaš rozprávku tým nesprávnym,
vdychuješ život zlej hrude hliny,
vieš to neskoro,
vieš to neskoro, a predsa včas,
hnilobná mŕtvola víta nás,
no zbohom...
NIE, viac už nie!
Skladáš ľútostivé piesne,
píšeš pre ňu básne,
rýchlo ponáhľaj sa už,
lebo kotol milosti vyhasne,
spievaš metalové balady
pod jej oknom,
pozor! padá črepina,
odskoč! nemôžeš už,
zasiahla ťa a ako,
ako vtedy amorov šíp,
teplo a večne, tvrdo a nežne.
muselo to byť?
Kto nájde času vráť stroj,
kto zmení osud môj?
A prečo len,
bolo ti to treba,
keď mal som všetko
a teraz nemáš nič,
ani len tvoj starý, otrepaný rým...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár