sľub večných spomienok.
S ranou na duši
a slzou na vankúši hľadala zmysel,
zmysel konečna.
Tíško v skrýši plače,
dieťa úbohé.
Samo duchov zabíja,
je to len malá,
maličká krátka chvíľa.
Jej čistému tričku už nikto neverí,
má dosť,
to dieťa,
ich nevery!
Tak skloní hlávku a zaspí opäť sama.
Vidí koňa letmo bieleho,
no každú chvíľku padá
čierna špina na neho.
Až je on zasypaný
poctou večnej tmavej slávy.
Strom za stromom rastie
a všetko rovnaké plynie,
tak zmeniť chce,
ono dievča,
svet skazený, plný duchovnej skazy.
Skrz život čiara prešla,
koniec kráča k nej,
k tej žene povestnej,
no ona len sa modlí,
ktovie za koho.
Svet bájnej mňa,
musí prežiť,
je to krvou vryté tam,
v srdci mojom, pri hviezdach.
Ja už musím ísť...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
zabudnuta
29. 7.júla 2008 17:23
wow...nádherné..nemám slov..
Napíš svoj komentár