Ľútosť plače

Letná pretvárka lží,
čo vychádzajú zo zaprášených skríň.
Kde prach lieta do snov
a čiernych môr,
tak neboj sa zlietnuť so mnou,
s tvojou zvädnutou ružou,
so mnou.

Boh vedel, prečo,
ja som vedela, kde,
ty si vedel, ako,
slnko vyhasne
a viac nezažne v nás
pocit lásky našej,
vyhnali sme svetlo znej,
tak príď,
odpovedz na pieseň z tmy.

Mrazí chladne kruto ma,
no za oknom trópy hladia tvár,
smutnú pravda len,
bolestivú,
dosť,
už nemôžem,
nevidím svet ani teba,
lebo ľútosť plače.
Tak už dosť,
ja nechcem tvoju tvár,
už nikdy,
viac,
nikdy,
viac,
vidieť!
tak dosť!!!

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu