Začiatok konca začal sa
a hlboký dych blúdil telom.
Nenájdem správny vesmír,
spadnem hore brehom,
cesta končí sa
a ja len začínam,
všetci kráčajú
a ja len prechádzam.
Nervózne stoličky
a my iní tam,
zblúdili sme maličkí,
nenájdeme cestu späť,
viac nik
nebude viesť nás
a za ruky držať v hmlách.
Osvietil ju lúč,
čo zaspieval nám,
ona je tá,
čo chvíľami stráži našu tvár.
Chodníky neznáme,
no tak preskúmané,
šli sme nimi vpred,
no naspäť cesty niet.
Uličky krídel slobodných
a obrazov,
čo kreslia krivé čiary,
sme tak nadaní,
a predsa tak bezcenní.
Nevedeli sme veľa,
no vedeli sme málo,
čakali sme,
no všetko sa stalo.
Teraz ostal na stole,
jednoduchý plán,
dostať sa preč,
no neublížiť snom,
odísť a nesklopiť,
nesklopiť a mať oči tam,
kde sme končili svoj začiatok...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár