Myslím, že dňov, aký bol tento, nie je veľa. Myslím, že sú dokonca zákonom chránené... no neviem...A aby sme sa vrátili k pôvodnému úmyslu vyliatia si mojej duše, ktorá je momentálne v stave hlbokej roztrieštenosti na milióny drobných kúsočkov, tak v tento deň sa mi stalo toľko vecí, ktoré sa mi nikdy nemali stať, že by to istotne nezažil, nijaký obyčajne neobyčajný smrteľník, ktorý žije n tejto planéte s triviálne infantilným menom Zem.
Tento úplne obyčajný, normálne nenormálny deň začal, ako všetky ostatné, kedy sa mi nechce vstať a v mojej mäkkučkej postielke by som najradšej ostala do konca svojich dní. Takže úplná normálka, nechcelo sa mi do nezmyselnej inštitúcie s názvom škola, nechcelo sa mi vstať, chodiť, učesať sa, počkať, veď ja sa nečešem, tak to neplatilo, takže ďalej sa mi nechcelo obliecť sa, zobrať si nádobu na prenos nepotrebných kôp papiera s textami o nejakých križiackych výpravách a protolytických reakciách, takže opäť normálka, no a tak to išlo celé ráno.
Neskôr už v spomínanej inštitúcii opäť normálka, t.j. nuda, veľa neznámych vecí, obľúbený predmet veľká prestávka a tak ďalej a tak ďalej... No potom skaza, hrôza, katastrofa, mor, kobylky, veterná smršť, tsunami, vražda, koniec _______...
Nechcem to rozvádzať, no nasledujúci sled udalostí ma zasiahol natoľko, že s obrovskou pravdepodobnosťou budem poznačená do konca svojho úboho úbohého života.
Ak si neviete predstaviť, čo také možno si myslíte, že aj bezvýznamné či hlúpe (možno to aj je, ale mne to nechalo na duši takú veľkú jazvu, že sa môžem pokojne volať "zjazvený pirát Jack"), no teda vám uvediem jediný jeden príklad toho, ako sa vám môže absolútne nevydariť jden bezvýznamne dôležitý deň.
Takže najlepšie bude, ak to uvediem v dialógu (bude to oveľa viac hodnovernejšie, ešte aby som nezabudla hlavné postavy učiteľka a kamoška a aj ja Marsum):

U: ...no tak, čo len s tebou urobíme?!?!?!
(Jemné pochechtávanie a zlomyseľný úškrn na tvári)
K: ...ja neviem.........
( dlhé ticho a pohľad do zem)
U: ...nedám ti tú pätorku, no musí ťa niekto učivo doučiť, najlepšie nejaká kamarátka...
(kriminálnický výraz hodný Oscara)
K: ...v poriadku jasné doučí ma Marsum(to akože som ja, kto by nevedel)
(líškajúci sa výraz s podtónom ja ťa zabijem, ja ťa zabijem...)
U: ...no teda dobre, no ak to nezvládneš dostaneš tri opakujem tri pätorky...(táto veta bola adresovaná mne- akože Marsum)
M: ...áno pokúsim sa...
(po mysli mi len behalo to, že tie 5 mi tam môže rovno zapísať aj tak z kamošky nebude druhý Einstein)

***

Možno si poviete, že som infantilné malé decko, no v tomto momente sa cítim, ako hrdinka, ktorá dokázala pokoriť svet...

 Denník
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
-veronka-  9. 4. 2008 18:37
Noo, čakala som väčšiu skazu
Napíš svoj komentár