Jedného "krásneho" bieleho večera, presne o 20.59 som stretla fakt úžasne obyčajnú, no perfektne nedokonalú osobu. Avšak tento človek nie je podstatný, vôbec ani trochu (teda ona, tá osoba, podstatná je, ale nie v tomto výlevovom výleve) takže aby sme sa vrátili k môjmu prežitku, bola teplá, fialová noc a na ulici nebolo vidieť ani človiečika, akoby sa stala apokalypsa, o ktorej som ja a tá spomínaná dotyčná osoba, nazvime ju tá spomínaná dotyčná osoba, absolútne nemali ani chýru ani slychu.
Ale to vôbec nebolo zvláštne, veď také Bohom zabudnuté miesto na akom sme boli, poznajú len vyvolení, no a všetci ostatní pozemšťania. No a nestalo sa nič, divné však?? Boli sme tam a nestalo sa nič, len nejaká persóna nemala, čo robiť a zavýjala ako zmyslu zbavená, sťa by ju z kože zvliekali, ako obyčajnú uháňanú človečinu, akou vlastne aj je.
Avšak späť k téme. Ja a tá spomínaná dotyčná osoba sme sa horlivo, náruživo a prekrásne rozprávali. Bol to môj najkrajší zážitok v mojom krátkom, no tak prežívanom, mladom živote, priam životíku. ešte nikdy som nepočula niekoho tak, dychtivo vylievať mi svoju dušu, svoje trápenia i boliestky, svoj aktuálny zatiaľ neriešiteľný katastrofický údel.
No ešte stále nie sme pri tom. S touto spomínanou dotyčnou osobou by som ostala aj večne, no môj "pán a boh" nakázal byť doma o 22.59, tak jeho želanie mi je rozkazom. Veľmi som sa mu ospravedlňovala, keď som prišla o 23.00.11, no on bol neúprosný a zavrel ma tu do veže. Do veže, kde musím byť na veky vekov (t.j. jeden týždeň), i kde musím zdieľať jedno lôžko s kamarátkou dekou a kamošom vankúšom.
I teraz sedím a hľadám obyčajné slová...
Je to možné?
Komentuj
2 komenty k blogu
1
aenema
3. 4.apríla 2008 23:13
JOOOOOOOOOOOOOOOO..Mne sa to strasne paci
Napíš svoj komentár