zabije.
Prečo je tráva zelená
a bubeník taký sladký
a neodolateľný.
Prečo je to tak.
Pýtam sa seba,
no neviem,
povieš mi to ty,
snáď...
Prečo povedal si mi,
čau,
a už sa nevracaj,
prečo zavrel si mi dvere
a žil tam.
Prečo som bola taká
hlúpa
a priala si byť
tmou,
prečo som to neskúsila
byť inou...
Prečo myslela som
na život tvoj,
mala som byť sebou
a dýchať
chladný vzduch,
nechcela som sa báť,
no žila som so strachom,
zavrela som ti dvere
a bola
konečne slobodnou...
Prečo skončila rozprávka
o nás dvoch,
prečo kričali sme
zbohom
a amen našim snom.
Prečo sme sa chceli,
no nemilovali,
prečo sme to vedeli
a nepovedali,
prečo som taký blázon
a ty
vetroplach...
Prečo som to videla
a nevrazila dýku
do našich môr.
Prečo to bolo také
ako v oblakoch,
prečo sa to nedá vrátiť,
prečo a prečo
som
len
šialený blázon...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
petron777
2. 6.júna 2008 20:45
pekné myšlienky , myslím , že sa tam každý v istých častiach nájde
Napíš svoj komentár