a povedz, že áno.
Povedz, že spolu smieme plávať,
povedz mi, čo sa stalo.
Svet chce nás rozlúčiť,
svet chce vyliať našu rieku snov,
svet túži mať nás obidvoch.
Chcú nás ako zvery vychytať,
my sme len stromy,
čo túžia pri sebe rásť.
Dve zblúdené a
rooztasené duše,
čo hľadajú len atlas ciest.
Diaľnicu lásky len,
čo splní ich dávny sen.
Stratili sa na začiatku,
zažili večnú porážku,
museli sa vrátiť späť,
nenašli na to liek.
Spadli na zem bezvládne,
klesali večné veky chladné,
vírili prach spomienok,
nik si nespomenul na lásku dvoch.
Dopadli ťažko sem,
kde nepoznajú slnko, zem,
chcú nájsť kľúč
a dostať sa...
Nik nevie kam,
nik nevie ako,
nik nechce tam,
nik nepovie ti prečo,
tak skús to zistiť sám,
len ty a tvoj večný chlad.
Neprišiel na to,
stiahol si ju tiež,
chcela ho vytrhnúť,
no zachvátil ju on,
ako čierny stach,
čo dáva biely prach a lesný mach.
Koniec nastal nikto neostal
a o to vedel,
vedel to a nevyriekol,
nevyriekol to
a večná utópia vyhrala...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
mementomori
26. 8.augusta 2008 10:19
velmi pekne bud pochvalena
Napíš svoj komentár