no niečo suší moje slzy.
Chcem lietať,
no niekto odstrihol mi krídla.
Chcem kričať,
lebo niekto bol ku mne drzý.
Chcem ťa zakopať,
lebo si to bol ty!
Cítim sa ako vietor,
čo chce vanúť vzad,
ako vodopád,
čo chce padať hore
a krvavá rieka,
čo chce vyvierať.
Ja,
ja to musím vypustiť,
musím, lebo inak umriem,
zo žiaľu a biedy,
či mi veríš,
či mi neveríš,
ja, ja to musím vyrieknuť,
ako slabý človek,
čo je troska
a svet, svet nás bláznov podopiera,
je ako bájne vyhynuté zviera.
No prichádza žiara,
moje svetlo v tme,
tvoja noc v mojom dni,
sme ako dvaja sebou opití,
tak povedz prosím,
to svetlo som ja,
tak osloboď ma prosím,
nech život vyhrá,
nech sláva vstane
a všetkých spolu pochováme,
ty si žiara,
ja som svetlo,
no oni sú tiene,
čo vyhrajú vždy!
Sme pýchou opití
a oni sú víťazi
na večné
nehynúce
skutočné,
a predsa mystické veky...našich dní
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár