V ten den sa uz netrapila, snazila sa zit sama pre seba, az na druhy den to na nu opat prislo. Ale tentoraz brutalne. Musela prist k nej kamoska, aby ju trosku dala dohromady. Ona si nikdy nemyslela, ze sa do nejakeho chlapca tak zalubi a bude sa prenho tak trapit, pretoze vzdy bola ona ta, ktora chlapcom lamala srdcia...
Na druhy den rano ho videla z autobusu, on ju tiez a zrychlil, aby ten bus stihol. No nestihol. Nastupil na druhy, do ktoreho ona prestupuje, a o ktorom vedela, ze on tam bude. Samozrejme sa nemylila. Ale namiesto toho, aby isla za nim, sadla si k spoluziacke. On stale cakal, ze sa nanho pozrie, aby ju pozdravil. Nkoniec tak urobila. To iste sa zopakovalo na ulici.
V ten den bola s kamoskou na chodbe, ked sa pristavil a spytal sa jej, ze co kam idu v piatok vecer. Ona, neschopna slova len mlcala. Zachranila ju kamoska, ktora povedala, ze ona uz v piatok rano cestuje prec, takze sa neuvidia. Cez den ho este stretla s jeho kamaratmi...jeden sa ich pytal, ako sa maju, co robia. Ona sa s nim s usmevom rozpravala...nanho ani len nepozrela. Zato jej kamoska ho pozorovala, a vraj sa na nu stale pozeral. Akoby opat cakal, ci mu pohlad opatuje.
V piatok odcestovala. Poobede telefonovala s kamoskou, ktora jej povedala, ze ked ju videl (kamosku) bez nej, stale sa obzeral a hladal ju. Ale preco to robi?
Povedala si, ze je lepsie, ked v skole nebola, aspon si myslienky utriedi aj on aj ona...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
lass
20. 5.mája 2006 19:42
neboj, bude ti lepsie
2
toto vsetko, co je v tomto pribehu som dlhooo zazivala..poznam poznam...asopn vidim, ze ie som sama...
Napíš svoj komentár