Hoci to v prve dni vyzeralo tak, ze on stale nevie, co chce, bavilo ju to. A tesila sa tomu. Tomu, ze ho moze tak trosku provokovat stylom "pozri, o co si prisiel". Vzdy ked bol nablizku, snazila sa mu nevtieravo ukazat, ze ju to netrapi, a ze je stastna. Vzdy mala pri sebe nejakeho zastupcu muzskeho pohlavia (pre nu len kamarata) s ktorym sa smiala a zartovala. Alebo sa dohadovala, kedy sa stretnu vonku..
No postupne, aj ked ho kazdy den videla jej vyprsal z hlavy. Hoci dodnes to nieje uplne. Niekedy ma trosicku stav, ze chce byt s nim, ale to je uz velmi malo. Dokonca sa uz spolu normalne dokazu porozpravat. A jej to nerobi problem. Ako dnes. Bez prestania kecali asi stvrt hodinu. No ona sa musela zdvihnut a ist, lebo by zmeskala na hodinu (co aj tak zmeskala). A vtedy si uvedomila, ze sa s nim vie porozpravat, ale ze v zaciatkoch mala ruzove okuliare, cez ktore niektore malinke chyby na nom nevidela. Teraz ich uz nenosi. A dokonca si uz ani nevie predstavit, ze by sa spolu bozkavali a podobne.
Povazuje to za ukoncene. Za nieco, co bolo a co rozhodne nelutuje, ze sa stalo!!!
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
kkkkikuska
26. 5.mája 2006 17:27
supeeer
Napíš svoj komentár