Ráno sa zobudím, napriek tomu, že je víkend asi o šiestej. Nie, ešte musím zaspať, hovorím si. Otvorím okno a opäť si ľahnem. Snažím sa spať. O chvíľu sa už ponáram do ríše snov. Tu sa mi prelínajú deje a zobudím sa asi po hodine. Zavriem okno a zas si ľahnem. Ale už nemôžem zaspať. Celý týždeň som sa tešila ako sa konečne vyspím a teraz toto.
Nevadí. Keď sa konečne rozhodnem vstať, modlím sa, aby nepršalo. Od toho totiž závisí moja dnešná brigáda. Odhrniem žalúzie a čo nevidím? Nad Kolibou čierňava a o chvíľu leje aj u nás. Fajn.
Začala som si teda upratovať izbu a potom som musela ísť umyť okná. V kuchyni. Nevadí, že prší, veď okná sú kryté balkónom. Tak sa teda do toho pustím. Pri prvom ma skoro odfúkne, tak to obmedzím len na dve. Tým sa moje umývanie končí. Stále sledujem, či prší. Raz áno, raz nie. Okrem toho sestra v jednom kuse drzuje mame, takže sa len v duchu smejem a tatko už hodinu hľadá peňaženku. Máme tu teda vesel
Večer ma ešte čaká kino, ktoré neviem, či vôbec zvládnem. Možno tam zaspím...Uvidíme.
Ako vravím, deň ako z katalógu
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
kkkkikuska
27. 5.mája 2006 13:30
hm pekne
2
Podľa mňa to v podstate ani nie je dilema na riešenie ...
U niektorých vecí platí, že ak postrádajú kvalitu, kvantita automaticky stráca zmysel ... A tu to podľa mňa platí určite a skôr si ľudia zvyknú na malý počet kvalitných videoblohov, ako by si mali zvykať na to, že ich tu je kopa a budú sa nimi musieť prehrabávať hodinu, kým nájdu niečo, čo vôbec stojí za zmienku ...
U niektorých vecí platí, že ak postrádajú kvalitu, kvantita automaticky stráca zmysel ... A tu to podľa mňa platí určite a skôr si ľudia zvyknú na malý počet kvalitných videoblohov, ako by si mali zvykať na to, že ich tu je kopa a budú sa nimi musieť prehrabávať hodinu, kým nájdu niečo, čo vôbec stojí za zmienku ...
Napíš svoj komentár