...V den, ked si to vyjasnili bola velmi stastna a pokojna. No na druhy den sa stretli a on sa s nou rozisiel. Vraj musi pracovat, co znamena, ze nema na nu cas. Peto jej povedal, ze pre nu bude lepsie, ked sa rozidu. "Ako mozes vediet, co je pre mna lepsie?"- hovorila cez slzy Ivana. Nevedela pochopit tento jeho utek pred prvym problemom, nevedela pochopit tu jeho zbabelost. On tam este chvilu sedel a potom sa rozhodol, ze bude lepsie, ak pojde.

Po jeho odchode sa Ivana zlozila. Pri nom bola silna, ale akonahle odisiel, strasne sa rozplakala. Nevedela sa dat dokopy. Napriek tomu, co sa stalo stale verila, ze sa vsetko este da zmenit. Ze si to predsa musia vyjasnit.

No ani Peto na tom nebol najlepsie. Velmi sa ovladal, ked sa s nou rozpraval. Aj ked bol s tymto koncom uz zmiereny, pretoze slova si pripravoval uz cely vikend. Ale nedalo mu to a vecer Ivane zavolal. Musel ju jednoducho vidiet.

Napriek tomu, ze ju to bolelo, isla dole. Pocula prichadzat auto a nikto jej nemusel hovorit, ze je to on. Proste to vedela. Chvilu sa rozpravali a potom mu povedala, ze by velmi chcela objat ho. Ale Peto to urobil za nu. Dokonca ju zasypal bozkami. Musel. Vedel, co robi a trosku aj uvazoval o tom, preco to tak skoncilo. Ale vracat cas nechcel. Ivanu to prekvapilo, to objatie a bozky. Myslela si, ze ked mu to povie, vysmeje ju. Ale zrazu sa uz poberal domov. Len zacula motor a uz ho nebolo...

Peto jej volal kazdy den, pytal sa kde, ci nahodou nieje doma. Preto Ivana kazdemu hovorila, ze viac-menej su spolu. Ale ked sa dozvedela, ze on inym hovori, ze sa rozisli, povazovala to za uplny koniec. Aj ked stale vedela, ze Peto nevie, co chce. Ak by ju nelubil, nerobil by to. Nevolal by ju von, nepisal by jej. Dala mu vsak pocitit, aby si uvedomil, co urobil a hlavne, aby ju vedome nevyhladaval.

Robil to vsak aj napriek jej zelaniu. Chcel ju vidiet, ak nie to, tak aspon pocut. Ivanu to vsak hnevalo. Na jednej strane ho stale lubila, na druhej ju stvalo, ze on ju nerespektuje. Vzdy, ked isiel okolo domu, dal nahlas hudbu v aute a pod jej oknami na 10 sekund zastal. Vzdy. Vedel, ze ho bude pocut, ale nevedel, ze ju tym velmi trapi.

Po case vsak o nom nechcela nic pocut. On ju stale vyhladaval a obratilo sa to proti nemu. Ved on bol ten, ktory sa chcel rozist, a ktory nakoniec za nou chodil a chcel byt s nou. No ona to uz povazovala za dalsiu uzavretu kapitolu svojho zivota.

 Blog
Komentuj
 fotka
kkkkikuska  15. 5. 2006 19:59
fiha hm to je smutne.. ale sprawila dobre lebo ten xalan asi sam newei co xce.. = )inak super pribeh.. bude ece pokracowat??
 fotka
lass  15. 5. 2006 20:09
mne sa ten pribeh paci a snad bude este dalsie pokracovanie...
Napíš svoj komentár