...alebo Satan, Old Trafford a Chester
Bol stvrtok okolo polnoci a ja som nemohol zaspat. Moj sen bol tak blizko...No takze v piatok sme mali letiet do anglicka, pozriet brata, ktory tam uz nieco menej ako rok pracuje. Po rannych stresoch, vybalovani, baleni a opatovnom prebalovani, sme s jednym kufrom a dvoma ruksakmi odisli z domu. Mama, tatko, brat a ja.
Na letisko nas odviezol bratov kamarat, po nejakych tych prietahoch (tatka asi 10 minut prehladavali, asi sa im nepozdaval biely prasok v mikrotenovom sacku, ktory mal v podsivke bundy...ale noz v teniske aj tak nenasli) sme sa dostali do lietadla a cakali sme. Letel som prvy krat takze som bol trosku nervozny, ale zasa nie velmi. Trosku. Naozaj som si uzil zrychlenie ako porsche carrera, zvlastny pocit opustit zem...Uz den pred odletom som vsetkym vysvetlil, ze pri okne budem sediet ja bez ohladu na cisla na letenkach a podobne zbytocnosti, takze ked sme vzlietli, nalepeny na okne som checkoval svet zhora. Dvory luky haje, stromy lesy polia, nuda nuda nuda. Cumet z okna ma prestalo bavit asi po piatich minutach a tak som sa rozkukal okolo seba, a to som nemal robit. Predomnou sedel sam satan. Kucerave vlasy, dva zuby, skreklavy hlas a nevycerpatelna energia. Maly Oliverko. Neustale rozpraval, krical, ziadal, blabotal, vysvetloval, sticoval, kreslil, trhal, hadzal, trucoval a zasa odznova. Potom objavil ze za nim sedim ja a to bola moja zahuba. Zacal mi ukazovat vsetky svoje kresby, kde bolo v podstate vzdy to iste - machula, kruh, skrtance. Ale ako mi maly satan racil vysvetlit, mne umeleckemu analfabetovi, raz to bol rebrik, potom oblak, potom lietadlo, potom zasa mesiac, strom...talent sa nezaprie. Ja som to chcel pred jeho sympatickou mamickou zahrat na mileho uja, tak som pocuval, prikyvoval, a usmieval sa. Prestalo ma to bavit ked satan zistil ze je strasna zabava nahnut sa cez kreslo dozadu a skumat moj fejs. Najprv som sa usmieval a uhybal, potom som sa uz len uhybal a nakoniec som mu zlomil ruku. Skoro. Teda tvaril sa tak, a jeho mamicka bola presvedcena ze moje odstrcenie jeho ruky je urcite pravne postihnutelne ako Obmedzovanie osobnej slobody alebo Nasilne prepadnutie, ci nebodaj Pokus o vrazdu. Ofucala sa, otocila a satana otocila k sebe...Hallelujah
Ked sme zacali pristavat, na povrch vysla moja slabostka z mladosti - zapal stredneho ucha. Nejaky ten pokles tlaku, narast tlaku, co ja viem co, sposobilo ze ma zacalo pekelne boliet ucho...a ten maly debilek predomnou zacal kricat a plakat a ja som myslel ze ked dneska niekoho nezabijem tak uz nikdy. Tak som si polozil hlavu do ruk, lakte oprel o kolena a v tejto polohe som zotrval bez pohnutia asi pol hodinu, masirujuc si miesto pred uchom.
Ked sme konecne pristali na manchesterskom letisku a moje usko prestalo trosku protestovat, stastny prestastny som sa vykotulal z lietadla ze hurraaa anglicko. Hovno hovno, priletova hala, vsakovake checkiny a checkouty a pasove kontroly a kym nam prisla batozina no konec sveta. Ale ako sme zisli do nejakej tej hlavnej budovy, hned nas tam cakal bracka, tak aspon pozitivum. Ked si spomenul kde zaparkoval, nasadli sme do jeho cervenuckej corsy (kdeze opel, vauxhall...oni su uuuplne iniii) s volantom na opacnej strane (uuplne inii), vysli sme na cestu kde sme sa zaradili do laveho pruhu (...) a hor sa do ulic manchestru. Lobingom som zariadil ze ideme hned na Old Trafford, sidlo mojho milovaneho klubu, a tak som priputany sedel na zadnom sedadle cumel z okna vychutnavajuc krasy anglickej dialnice.
Ked sme prisli do mesta, chvilku sme bludili ulicami (kebyze si brat nekupi GPS za nekrestansky penaz, tak tam bludime dodnes) ale potom som to zbadal. Bol badatelny uz zdialky, krasny a majestatny - obchodny dom. Obchodny dom? Pytam sa brata ze wacap niga, a on nato ze sadab bic, ideme kuknut najprv obchod. On taktiez nebol nikdy v manchestri, byva pri liverpoole a dokonca ani tam nikdy nebol...pche Tak sme pokukali obchodny dom, co vyzeral uplne ako polus, len tam bolo obrovske mnozstvo npc oblecenych ludi a skaredych bab. Ale kebyze mam zalusk na sympaticke baculky, tak sa da v anglicku zit
Konecne sme sa vybrali na stadion. Vypinal sa, rastol medzi ucupenymi navlas rovnakymi domcekmi z hnedych tehal, majestatny a respektvzbudzujuci. Old Trafford, Mekka futbalu, oaza nadsencov a fanusikov Red Devils. Vybil mi dych hned na prvy raz, ocareny som stal a dvihal zrak kryjuc si ho pred ostrym slnkom. Vysoka tehlova stavba so sklenenym priecelim a sochou Sira Matta Busbyho. Zimomravky mi behali po celom tele, efekt doplnalo vykrikovanie poulicneho predajcu suvenirov s logom ManU a hmyriaci sa ludia v cervenych dresoch s logom AIG (Alex Is God . Narobil som asi 1500 rovnakych fotiek, lisiacich sa len uhlom pohladu. Zblizka, zdaleka, zlava aj zprava. Dokonca aj zdola, uz len vtacia perspektiva mi chybala. Obisli sme si ho cely dokola a vstupili dnu. Na piatu sme mali objednane Museum & Tour, tak sme si vykracali po schodoch k muzeu, kde uz cakali dve skupiny. Francuzska skola a nejaky biznismeni. Muzeum bolo bez sprievodcu, ale aj tak vyborne. Hned v prvej miestnosti sa jagala trofej pre League Champions 06/07, Naokolo bolo plno dalsich mensich i vacsich roznych poharov, plakiet, zlatych platni a podobne. Dalsia miestnost bola venovana pamiatke na tragediu z roku 1958, kedy muzstvo spadlo s lietadlom na ceste zo zapasu a umrelo tam asi 10 ludi. Dalej bola miestnost so starymi dresmi, kopackami a vystrojou a stena venovana legendam teamu...Hughes, Charlton, Busby, Cantona. Za poslednymi dverami sme nasli akesi zvlastnosti, dres ktory sa odovzdaval kazdy rok hracovi ktory najviac flakal treningy, reprezentacne dresy hracov ManU a podobne. Bolo o 10 minut 5 ked sme prisli na miesto kde sme mali pockat na sprievodcu, ktory by nas povodil po stadione. Cakanie som si skratil zmeranim sily strely, tri pokusy za libru. Prvy s teniskami a malym rozbehom - 53 mph, druhy naboso s malym rozbehom - 56 mph a posledny naboso s poriadnym rozbehom - 62 mph. Rooney dal 77, este mam co trenovat
Nato sa dovalil panko, taky sympatak, zacal sypat vtipy po anglicky ale nerozumel som mu ani slovo, a to sa mi este prihovoril ked videl ze mam dres. No a to som si myslel ze viem slusne anglicky. Nic Presli sme obe hlavne tribuny, satne - uprimne som cakal lepsie , miestnost pre tlacovky, kde mi nedovolili sa odfotit spiny, VIP lounge, miestnost kde sa hraci pripravuju na zapas po psychickej stranke a tak. Sprievodca nam porozpraval strasne pikosky a veci z historie, uplny fanatik to bol...
Ked som sa po prehliadke rozlucil so stadionom, co trvalo asi 15 minut, isli sme este do megastore, kde som nakupil dajake tie vecicky s logom ManU a mohli sme sa ist najest, Fish and Chips u Harryho s nechutnou hraskovou gebuzinou, ja neviem co sa ti anglicania nepoucia ked im cely svet nadava za ich nechutnu kuchynu. Ryba bola ale celkom dobra, asi preto ze ju nevarili anglicania, ale nejaky japonec co ju potom zmrazil a predal TESCU. Po jedle nas brat zaviezol do svojho mestecka - Chester. No ja vam poviem, krajsie mesto som nevidel. A asi ani neuvidim. Velke to mohlo byt asi ako bratislava bez petrzalky, alebo mozno jak petrzalka, neviem to prirovnat Ale nebol tam jediny osarpany dom, ziadne smeti na zemi, vsade stromy kriky parky, idylku doplnali neskutocne slusni soferi a ludia...prosto paradicka. Ubytovali sme sa v nejakom hosteli, presne ako v tom filme - vrazedne stare babicky, psychopaticke deti a uchylny recepcny Poliak. Po narocnom dni som bol mrte rad ze si konecnce mozem lahnut do malej poistielky v malej izbicke s matracom s dokonale prepracovanym suchotanim a vrzganim. Dobru noc.
Part 2 sa pripravuje, spominam co sme robili
Recenzia
Komentuj
7 komentov k blogu
1
takto
22. 5.mája 2007 14:10
cele UK je trapma krajina moj nazor nemaju nic dobre>Uplne nic
4
"Pytam sa brata ze wacap niga, a on nato ze sadab bic, ideme kuknut najprv obchod."
Myslela som, že pri tejto časti zařvem smíchy
Myslela som, že pri tejto časti zařvem smíchy
6
chester je uplne supeeeer a maju tam super obchody s dobrymi zlavami aa este k tomu tie hodiny na tom moste uzas a est esom chcela povedat, ze JA MAM VYDRZ!(na margo tvojho komentara )
Napíš svoj komentár