Potom, ked sme boli na skolskej lyzovacke, uvedomil som si, ze mozno sa mi naozaj niekto dokaze tak pacit a moze to byt skvele mat taku kamaratku. Vtedy by som to povazoval za kamaratku, nepoznal som to. Drzanie za ruku bolo vtedy, a stale ostava, pre mna "obrovskou vecou". Vtedy som chcel, aby sme sa tak drzali za ruku a hadzali sa do shenu. Ako kamarati, hoci pre nu, vztahovo skusenejsiu, to mohlo byt uz nieco viac.
Zacali sme spolu chodit... Nevedel som, co to znamena, co to obnasa. Ona ma to naucila. Postupom casu som zistil, ako sa k nej spravat, ked uz spolu chodime... Chcel som, aby sme spolu chodili, lebo tak sa tomu vtedy hovorilo. Tak sa aj stalo.
Prisla prva pusa. Priznavam, nikdy som sa predtym nebozkaval. Vlastne ano, ale premna nebolo bozkavanie to, co sme skusali cez prestavku na zakladnej skole. Roztocit flasu, nahnut sa cez stol a na par sekund sa kdesi v ustnej dutine dotykat jazykom. Skusil som to za jeden den trikrat, odvtedy uz nie. Stacilo. Ak to bolo bozkavanie, tak potom je ten svet kruty a to, co robia vo filmoch sa asi vola inak. Chcel som sa bozkavat. Este stale som dufal, ze bozkavanie bude nieco ine. A naozaj bolo. Pobozkala ma. Tak, ako to robili vo filmoch. Mozno trochu menej vasne, aspon navonok...Dovtedy som o tom netusil. Ona ma to naucila. Pochvalila, povedala, ze je to somnou super. Pacilo sa mi to. Prvych dvadsat bozkavani sme aj spolocne pocitali. Bolo to zabavne vidiet graf. Za prvy tyzden sme sa takto pobozkali asi dvadsatkrat. Mozno menej, SMSky po 8raz stale mam. Nepamatam si, ci mi vadilo to, ze zacinala ona, alebo to, ze ci som zacinal ja. Ale po par dnoch, tyzdnoch sme presne vedeli, kedy chce jeden druheho pobozkat. Niekedy to bolo spontanne, inokedy to bolo po cielene vymenenych pohladoch. Jedno je iste. Chceli sme to a pacilo sa nam to. Vtedy som si prial, aby to takto ostalo navzdy, a aby tie bozky ostali presne take, ake boli. Nevinne a nadherne. Vinne a uzasne.
Po case... Prisli ine veci. Prvykrat sme sa dotykali. Po tele. Nevinne. Nebol to ani petting, nic take. Odpasa dole sa nic nedialo, to viem naisto. Pre niekoho, ale, kto sa len nedavno prvykrat bozkaval, to boli veci nevudanych rozmerov. Vtedy som si este stale prial, aby sme sa nadalej tak bozkavali, nadalej sa drzali za ruku a bolo nam fajn.
Drzanie ruky, ano... Nato si tiez pamatam presne... Vedel som, co premna znamena, aka je nadherna, co k nej citim a chcel som sa tym chvalit, bol som nanu pysny. Pre nu to bolo este priskoro. Ale mal som taktiku, ktora velmi zabrala... Mozno detsky, mozno viac, a mozno menej, vzdy, ked sme isli k nej domov ci uz na caj, alebo na piate bozkavanie, a prechadzali sme cestou, vzal som ju za ruku. "Iba odtialto, po ten cerveny plot", hovorieval som. Neskor sa vzdialenosti zvacsovali a neviem kedy.. ale vysli sme uz aj tak do ulic. Drzal som jej tie male rucky, bol to mozno april a hriali sme sa navzajom. Zozaciatku sme sa drzali rozne, sem-tam nemotorne, ale nakoniec sme si nasli tu spravnu polohu, kedy nam to vyhovovalo obom. Ona bola vraj ta dominantna.
Dotyky na intimnych miestach nas oboch velmi prekvapili. Hoci predtym mala priatela, nic podobne nevyskusala. Bolo to nieco uplne nove, nieco uplne ine a taktiez to patrilo medzi veci, ktore nam spolocne prinasali radost.
Ostatne dopisem, ked sa vratim z prednasky...
Pekny den
Denník
Komentuj
2 komenty k blogu
1
adaadisallaares
29. 9.sept. 2009 19:34
Aké.... zlaté... také nevinné. ja si tiež pamätám na svoje prvé skutočné bozkávanie.. ale považujem to za katastrofu
2
strasne KRASNY blog! uplne... rozkosny! ale ta prednaska nejak dlho trva, ej bistu!
Napíš svoj komentár