ŤAHÁK
"Bože, prosím ťa, zachráň ma!" Zvolal Juraj hneď ráno, len čo otvoril oči.
"Ten ti nepomôže, zbytočne ho voláš." Povedala posmešne Anička.
"Mal si sa učiť."
"Počuj sestrička, memusí byť každý hneď taký múdrý ako ty."
Nebavila sa s ním ďalej Podľa nej má niekedy Juraj divný názor na všetko. To sa, samozrejme, vsťahuje najmä na učenie. Juraj vstal, ponaťahoval telo, ktoré rástlo posledný rok akosi prirýchlo. Neako to hádam dnes v tej škole dopadne. Preblesklo mu hlavou. Ochvíľu kráčal do školy. Cestou sa zozbierala tradičná skupina, s ktorou chodí do školy.
"Jurko nebuď smutný. Ani ja nie som nadšený písomkou z biolóhgie."
Utešoval ho kamarát Paľo.
"Paľo, urobil si tie ťaháky?"
"Nebol čas."
"Nuž kamoš, nemáme ani najmenšiu šancu." Skonštatoval Juraj. V triede boli takmer všetci spolužiaci. Písomku nikto nespomenul. Spolužiačka Inka dala otázku. "Ľudia, prečo nám napadlo ísť práve na gympel?"
Nikto nič. Juraj zareagoval. "To je jasné, aby po svete behali ďalší vzdelaní ľudia."
"Niečo vtipnejšie nemáš?" opýtal sa Tomáš, triedny šašo.
" Nie, nič iné ma nenapadlo."
"Dobre, lebo ani mňa nie."
Zazvonilo na prvú hodinu. Všetci sa usalašili na stoličkách. Neako prežijeme. Pomyslel si Juraj. Ešteže je piatok. Poprvej hodine sa dalo všetko do pohybu. Prestávky boli plné smiechu až na prestávku pred poslednou hodinou.
"Ľudia, rýchlo hovorte, čo viete !" Zvolal Paľo.
"Do kelu, zase budú lietať samé päťky !" Zvolal niekto iný.
"Nepanikárte, mám záchranu pre toho, kto sa neučil."
"Martinka, ty si naša záchrana."
"To hovoríš teraz Juraj, ale inokedy pre teba neexistujem." Povedala.
"Mám návrh." Povedal.
"A aký, Juraj?"
"Stretneme sa po škole."
"Ak budem mať čas, prečo nie."
"Dobre."
Písomka našťastie nebola dlhá. Hodina zbehla rýchlo.
"Konečne." tešil sa Tomáš.
"Vyložte stoličky na lavice, tažky chyťte do ruky, Pripravte sa!" Zavelil Juraj.
"Päť, štyri, tri, dva jedna, konečne víkend!" Zvolala celá trieda. Tento piatkový rituál udržiavala trieda už tretí rok. Juraj úplne zabudol, čo povedal Martine a bežal domov.
"Ty darebák! Nikdy nesplníš nič z toho, čo sľúbiš!"
Zvolala Martina. "Páči sa ti Juraj?" Zaskočila ju otázk od Nataše,
"Už od základnej školy mu robím ťaháky, pomáham mu a on... Ja s ním ešte vypečiem." Na tvári mala úškrn, ktorý hovoril za všetko.
"Ten ťahák nebol celkom v poriadku, však?" Opýtala sa Nataša.
"Niečo áno, niečo nie." Vzala tašku, ktorú nechala stáť pri skrinke, kým sa obe obliekali.
"Budezúriť, nebojíš sa?"
"Nataša, on zúri, ibaže je neškodný."Povedala s kľudom a odišla.
Jurajovi víkend ubehol. Bol tu pondelok, prvá hodina biológia. Profesorka doniesla už opravené písomky.
"Mládeš, mám vaše písomky. Som sklamaná, Juraj. Začiatok dobrý, koniec radšej nekomentujem. Tri mínus."
"Ako je to možné?" Šiel za Natašou.
"Nevieš o tom náhodou niečo?" Pokrútila hlavou. Juraj sa otočil k Martine.
"Ten ťahák nebol celý v poriadku." Tušil, že niečo skopal.
"Mal si vo štvrtok večer sedieť nad knihami."
"Ostatní mali jednotky."
Mierne zvýšil hlas.
"Nemôžem za to."
"Poškole sa stretneme!" Naozaj ju čakal pred školou.
"Odprevadím ťa domov." Ponúkol sa.
"Ďakujem."
"Pomstila si sa mi tou písomkou. Uznávam, patrí mi to právom. Nie je ľahké rozprávať sa s tebou. Poznáme sa od základnej školya podľa mňa jednoducho s mudrcom tvojho formátu je to ťažké." vzdychol.
"Vyvediem ťa z omylu. Chceš?"
Kývol hlavou.
"Veľa vecí neviem. Mám fotografickú pamäť. A ešte niečo, som úplne normálne dievča."
Povedala, pričom ho pohladkala po líci.
"Nebuďme len kamaráti." navrhol.
"Mýlim sa alebo mi tu navrhuješ rande?"
"Kam rada chodíš na rande?"
Šiel rovno k veci.
"Do kina."
Ešte dlho stáli pred jej domom. Vôbec im nevadilo, že viac ako hodinu vonku husto sneží.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
danduska
25. 3.marca 2008 21:36
prijemne citanie na dobru noc..
Napíš svoj komentár