Maryinka
13. 6.júna 2008 11:19
Ďalšie jej blogy »
Aby ste vedeli, co vas bude cakat pri stahovani nechtu..
nie cely, len lavu polku, teda na vnutornej strane..
uz rok som velmi trpela, od jula 07 mi hnisal, krvacal.
nepomahala ani skvela pani pedikurka,
pocas pedikury som si vela vytrpela.. niekedy som si tam aj poplakala..
bo ked vam do mokvajuceho palca niekto stale picha skalpelom..nie je to prijemne..
ja zarastanim nechtov trpim od puberty..
jedni hovoria,ze je to dedicnost, ini ze je to od uzkych topanok..
ja uz neviem ktore je pravda, aj ked je pravda, ze moji obaja rodicia tym trpia, aj moj brat..
bratovi robili pred 4rokmi plastiku nechtoveho lozka, pravidelne navsetvuje tetu pedikerku , zlepsilo sa mu to..
mne prvykrat stahovali nechet pred 9rokmi, bolo to este na ZS
objednali si ma do nemocnice.. robil mi to jeden p.DR. ktory mal rad alkohol aj pocas prace a tak mi zabudol pichnut injekciu, takze som vsetko citila.. kto to nezazije, nevie si to predstavit
potom sa zobudil.. dal mi injekcie na umrtvenie.. ale co z toho, ked ja som uz vrieskala na celu nemocnicu ( trhal mi nechet zo ziveho masa bez umrtvenia )..
druhykrat mi stahovali nechet pred 8.rokmi, ale to uz dobry pan doktor, ktory mi robil zakrok aj vcera
pamatam si,ze mi kazal citat znamky zo ziackej knizky, aby odputal moju pozornost a ja som ani nevedela ako.. a povedal,mozes sa posadit a pomaly odist do cakarne..nechapala som ako mi to mohol tak bezbolestne urobit
no a k vcerajsku, straaaasne som sa bala.. ani som tam nechcela nakoniec ist.. bala som sa bolesti a vsetkeho,co sa tam bude diat
rodina ma prehovorila, aby som tam isla..
den predtym som sa bola zapisat do poradia, bola som 11ta, t.z. okolo 9tej mi mali zakrok robit..
ale ked som tam vcera prisla a pozrela sa do papiera/poradovnika, v ktorom som mala byt zapisana.. namiesto mna bol 11ty niekto iny..
nechapala som tomu a trocha ma to znepokojovalo
sestricka vysla von a povedala,ze nejaky "dobrak" vcera ukradol poradovnik a tak sa musime zapisat znova.. coooo.. to je snad zly sen
zapisala som sa ako 33ta cely den som presedela v cakarni
a stresovala sa..bala..predstavovala som si,co sa bude diat..
na rad som sa dostala pred 13tou ked som uz bola max. unavena, vystresovana..
v ambulancii som si z hlboka vzdychla a lekar si to vsimol..
povedal,ze sa nemam coho bat..
ze potom mi uz bude lepsie.. nebude mi to hnisat,krvacat, budem moct nosit topanky kazdeho druhu..
vystrihol taky otvor v servitku, cez ktory mi prepchal palec..
najskor mi palec umyli nejakou vodickou..
potom mi zacal davat injekcie, aby mi to umrtvil..
prva bolela, pichol mi ju do toho zapaleneho, druha bolela strasne, pichol mi to do korena nechtu-ale dalo sa to vydrzat..tretia uz moc nebolela.. palec mi strpol a potom som uz nic necitila..
len som pocula, ako mi skalpelom reze nechet napoly, kedze mi strhaval len polu nechta..tu vnutornu..
bol to neprijemny zvuk..
sestricka sa so mnou rozpravala..zabavala ma..
nic ma nebolelo.. a ja som s nimi v pohode komunikovala..
cele to trvalo asi 10min.
sestricka mi cely palec nahrubo ofacovala.. a poslala ma sadnut si von do cakarne na pol hodku..
cakali sme, ci mi to moc nepretecie..
ako som vychadzala z ambulancie..
zbadala som moju lasku s fornetami a mineralkou v ruke..
ziarila zo mna spokojnost..
pol hodinu som sedela v cakarni a mojkala sa s milacikom..
ten bol bledy ako stena, jemu je uz aj z pachu nemocnice zle
dost mi to presiaklo krvou, ale je to normalne.. po takom zakroku..
sestricka mi to znova previazala.. a isli sme domov..
no, teda prva cesta nesmerovala domov, ale som draheho prehovorila nech ma vezme do takka, kde som si ako bolestne kupila pekne lilajkove tricko
doma ma uz cakala maminka, drahy odisiel do robotky
a ja som cele poobedie prelezala s vylozenou nohou-aby mi do palca neprudila krv..
vsetci sa o mna staraju ako o kralovnu
bez frflania ma obsakuju
moj skvely bracek za mna ete aj PC premiestnil pri moju postel,
aby som si mohla troska pochatovat a kuk emaily
tak sedim s vylozenou nohou a tesim sa, ze je to konecne za mnou..
a ze mam na par rokov-dufam-pokoj
mozno aj navzdy
Denník
10 komentov k blogu
1
arain
13. 6.júna 2008 11:45
O boze, ja by som radsej umrela ako nieco take, na nechty som straaaasne citliva Takze ta obdivujem, ze si tam dokazala ist
2
jeeeshis ja odpadnem ked mi krw beru a keby mi toto mali robit? juuj aj ja ta obdiiwujem
5
uaa tak v tomto si moj vzor ja mam taky prah bolesti ze ma nikto ani nemoze chytit silnejsie za ruku, lebo uz to boli
6
mne raz neprijemnym urazom nehet na palci odpadol cely.. bez umrtvenia, podotykam to uz len bolo nieco..
7
6., mne sa tiež stalo niečo podobné, keď som mala možno 4, alebo 5 rokov - sesternice mi omylom do bránky privreli malíček na ruke.. som vrešťala ako pavián, a nechtík išiel pekne pápa celý ako bol
8
skús si dať vyberať nervy zo zubu niečo podobné neznesiteľná bolesť už nikdy v živote to nechcem zažiť,...a to s tým nechtom ma mrzí, ja som s tým mala problémy tiež a odkedy sme začali cez leto chodiť k moru tak už to nemám vôbec
Napíš svoj komentár
- 1 Mahmut: O tých, ktorí na zemi zostanú a tých, ktorí z nej musia odísť
- 2 Tomasveres: Motivácia je nezmysel
- 3 Protiuder22: Oheň
- 4 Hovado: Opäť som späť
- 5 Hovado: Zopár myšlienok
- 6 Hovado: Prečo ľudia kričia
- 1 Soyastream: Októbrová
- 2 Mahmut: Kritický pohľad na Halloween a sprievody strašidiel
- 3 Dezolat: Pribehova hra o susedskej vojne. chatgpt. na pokracovanie.
- 4 Soyastream: Novembrová
- 5 Mahmut: O tých, ktorí na zemi zostanú a tých, ktorí z nej musia odísť
- 6 Mahmut: O čítaní z oblakov a o premenách foriem Pravdy
- 7 Dezolat: Test hrania textovej hry s AI friends & Fables
- 8 Tomasveres: Motivácia je nezmysel
- 9 Protiuder22: Oheň
- 10 Hovado: Opäť som späť