Zo života pretkaného láskou [3]

And I never gonna tell you, everything I gotta tel you..."

Viem, že bez Teba
nedokážem žiť
ale zdá sa mi
že to tak musí byť

Spravila som mnoho chýb
porušila som hromadu pravidiel
teraz to všetko ľutujem
zbieram krvavé úlomky zrkadiel

Nech už nezrania nikoho
stačí, že moja duša je podriapaná
mojím údeľom teraz je
v kúte opäť sedieť vyľakaná

Ty sa ďalej tvár
že všetko ide ako má ísť
že sa nič nemení
mňa bude ďalej svedomie hrýzť

V nevedomosti ostaneš
nie, lebo ja chcem
ale preto, že nepočúvaš
prečo? To neviem

Bol si dokonalou ideou
ktorá tešila moju myseľ
ktorá otvárala uzamknutú dušu
ktorá otupila každý môj zmysel

Si zauzlenou myšlienkou
ktorá žmýka moje oči
ktorá sa topí v mojich slzách
ktorá občas do dverí vkročí

Budeš spomienkou
ktorú si uchovám
ktorá občas zabolí
ktorú už teraz v srdci mám

Si tam
veď to vieš
na ako dlho?
pýtať sa smieš

hádam raz pochopím
prečo sa toto deje
zaspím končne rýchlo
sny už nič neodveje...

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu