Viem, že bez Teba
nedokážem žiť
ale zdá sa mi
že to tak musí byť
Spravila som mnoho chýb
porušila som hromadu pravidiel
teraz to všetko ľutujem
zbieram krvavé úlomky zrkadiel
Nech už nezrania nikoho
stačí, že moja duša je podriapaná
mojím údeľom teraz je
v kúte opäť sedieť vyľakaná
Ty sa ďalej tvár
že všetko ide ako má ísť
že sa nič nemení
mňa bude ďalej svedomie hrýzť
V nevedomosti ostaneš
nie, lebo ja chcem
ale preto, že nepočúvaš
prečo? To neviem
Bol si dokonalou ideou
ktorá tešila moju myseľ
ktorá otvárala uzamknutú dušu
ktorá otupila každý môj zmysel
Si zauzlenou myšlienkou
ktorá žmýka moje oči
ktorá sa topí v mojich slzách
ktorá občas do dverí vkročí
Budeš spomienkou
ktorú si uchovám
ktorá občas zabolí
ktorú už teraz v srdci mám
Si tam
veď to vieš
na ako dlho?
pýtať sa smieš
hádam raz pochopím
prečo sa toto deje
zaspím končne rýchlo
sny už nič neodveje...
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
1
johnysheek
7. 4.apríla 2008 11:26
prilis osobne aby to bolo komentovane, ale v niecom podobnom zijem i ja a sa mi to velmi pacilo
2
teraz po tej slavonice som akasi kriticky naladena...takze odpust, ale zda sa mi, ze na niektorych miestach je o slabiku viac a blbo sa to rymuje...ale vacsinou je to fajn
Napíš svoj komentár