Dopujúc sa čokoládou
prehrabávam sa v spomienkach
sliediac po záchytnom bode
usvedčujúcom ma
z totálneho zlyhania srdca
Otáčam stránky kalendára
hľadajúc dátum
keď si v mori pocitov
vylovil ten najhlbší
usadený v bahne
pokrytý riasami sklamaní
Netuším kde sa tam vzal...
Zakalnú špinavú vodu
si prefiltroval svojou láskavosťou
a stala sa až priveľmi priezračnou
Odrazu bolo vidno až na dno
na dno slaného mora
mora ťažkých pocitov
v ktorom ešte neviem dobre plávať
lebo táto soľ je akási iná
nenadľahčí nikoho
Sieťkou na motýle
si sa snažil
vyloviť si naše priateľstvo
neúspešne
motýle pri mori predsa nenájdeš
Prišlo iné ročné obdobie
a brehy mora zamrzli
a Ty si sa odsťahoval
veď čo by si tam robil
bez korčulí a sekery na ľad
ako by si lovil
Čakáš kým sa roztopí
tá ľadová pokrývka
snáď potom sa tam zase uvelebíš
Lenže oceánske prúdy
premiešali vody
a tak možno budeš prekvapený
keď na háčiku už viac nenájdeš to
čo by si čakal
ak si vôbec čakal
ak sa vôbec vrátiš...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
no takze moj nazor...ja velmi volny vers nemusim, len apolinairea mozem ako tak, ale myslienky su tu pekne...len my stale pride ze to len popisuje a nic nemenis! si ako ja