Tento blog bude taký trošku kajúcnejší. A že prečo osoba ako ja, vždyveselá a optimistická ide písať takéto smútočnosti? Pretože som sklamal istú osobu. Človeka, ktorého mám stále rád a dúfam, že aj ona bude mňa. Po tom všetkom.

Lebo to najhoršie, čo sa môže stať vašej blízkej osobe okrem náhlej smrti alebo iných životohrozujúcich stavov, je sklamať jej dôveru. A ja debilko ľahkovážny som to dokázal. Niekdy si myslíte, že veci, s ktorými sa vám zdôverí váš prieteľ, sú take samozrejmé, že ich bez mihnutia oka posuniete niekomu, komu do uší nepatria. A na to všetko sú to tie najposlednejšie uši, ktoré by to mali počuť. Predstavte si, že s niekým chcete nadobro prerušiť akékoľvek styky, a ten sa o vás bez problémov dozvie to, čo chcete zatajiť. Vlastne chcete zatajiť všetko o svojom živote a váš "kamarát" si otvorí ústa.

Nebudem tu rozpisovať, čo presne sa stalo, aj tak to je jedno... Ide len o to, že sa chcem ospravedlniť a hádam to nezanechá stopy na našom priateľstve. Daná osoba si určite nájde cestu k tomuto bolgu.

Prepáč.

 Úvaha
Komentuj
 fotka
ems  28. 8. 2008 09:01
Napíš svoj komentár