Radšej bude robiť niečo prospešné pre jeho telo, ktoré v poslednej dobe tak vyčerpával. Aj tak nie je unavený. Asi ho udržuje pri bdelosti tá druhá načatá bonboniéra. Čokoládový závislák. I keď v strede noci nie je vonku ani noha, pôjde sa prejsť. Práve to je ono. Nemá rád veľké davy, v ktorých sa bezohľadne pretĺka deň čo deň. Upokojujúce ticho, priam nirvanická pohoda ho robia šťastným a pokojným. Opäť má čistú hlavu po vyčerpávajúcm dni a nemyslí na tú nepríjemnú revízorku, drzú adolescentnú sestru, či hádky s mamou.
Pouličné lampy so svätojánskymi muškami mu na chodníku vytvárali neopakovateľnú tieňohru. Ako malé dieťa sa snažil svoj tieň zrýchleným krokom predbiehať, aj keď vedel, že ho nemôže dostihnúť. Sám nad sebou sa pousmial. Infantilný chlapec v tele dospelého muža. No nielen malé chlapča sa skrývalo v jeho čoraz unavenejšej prechádzajúcej sa schránke. Mladý muž obľúbený, úspešný, občas však nepochopený. Nechce všetko robiť tak, ako mu to narysujú na dvojhárok života. Chce byť samostatný, zdravo drzý, obdivovaý a vážený. A tým, že sa o to snaží v jeho mladom veku, sa stáva rebelom. Tým, že chce byť najlepší, je zatracovaný. No len človek, ktorý vie, čo chce, to dotiahne ďalej.
Dotiahol to až po piatu električkovú zastávku. Tie nepremávajú až do pol piatej, preto kráča po koľajniciach. Tieto nekonečné rovnobežné kusy kovu ho nútia premýšľať nad vlastnou pominuteľnosťou. Chce toho ešte toľko stihnúť... V úvahách o malichernosti ľudských charakterov zabudol na plynúci čas hlbokej noci. Ten plynie zdanlivo pomalšie, pokojnejšie. Nič ho nenúti hľadieť na hodinky a znepokojovať sa termínmi. Mp3-prehrávač hrajúci do jeho uší zadelil ďalšiu skladbu ako stvorenú na takúto prechádzku. ´Na to náhodné prehrávanie sa človek občas môže spoľahnúť´, pomysel si a s jemným náznakom úsmevu na tvári sa otočil, aby sa vrátil domov.
Cestou späť stretol na mol opitého starca spiaceho na zastávke, chlapíka so psom a ženu, zrejme vracajúcu sa z nejakej nočnej. ´Počkať... Psíčkar, žena vracajúca sa z práce, to cinknutie v diaľke asi bola električka... Koľko je hodín?´ Z víru myšlienok ho vytrhol podozrivo veľký počet ľudí na chodníkoch a čoraz menej tmy v uliciach sídliska. Hlasitosť v empétrojke musel akosi pridať, pretože okolo neho nastával čoraz väčší ruch. Ten ho začínal znepokojovať, a preto pridal do kroku, i keď to mal domov len zopár brán. Zase mnoho ľudí...
Odomkol bránu, dvere bytu, pozrel sa na hodiny. ´Štvrť na šesť. Kvalitná prechádzka, asi si ľahnem.´ Spokojne zaspal o päť minút s vedomím, že dnes nemusí pohnúť ani prstom a spať až do popoludnia. A možno potom dopíše nejaké kapitoly do svojej pripravovanej knihy.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
3
Ja sa naopak citim lepsie v dave. Paradoxne si tak pripadam viac sama so svojimi myslienkami
4
DObrý príbeh... Uplne nad tym istim rozmyslam v posteli aj ja az na ten futbal
5
Až podozrivo skvelé Kde sa to v tebe skrýva, ty hazardér Mám rada letá . . . letá majú radi Majka, hlavne keď blúdi v skorých ranných hodinách po prázdnych uliciach...ťa pustila mamka?
Napíš svoj komentár
A fakt je to skutočný príbeh? dopísal si ho o 3 31...a nie o stvrt na sest...ale chapem chapem...nemuselo sa to stat teraz..