-stlačí spúšť?-

Stál tam nad ním s nabitou zbraňou a nemo ho sledoval, pričom sa mu každou sekundou zrýchľoval dych. Hlaveň mu mierila rovno nad hlavu. "Opať tvárou v tvár", pomyslel si, "avšak tentoraz v inom garde." Tentoraz mal on ten pocit nadradeného, väčšieho, silnejšieho. Po toľkých rokoch mal možnosť dokázať, že nebol len tou bledou myšou. Tentoraz on bol tým potkanom, ktorý mal tú najväčšiu moc. Moc zabíjať.


Ruku, ktorá kŕčovito držala zbraň, mu pomaličky začal zmáčať pot, ktorý stekal na pištoľ a kvapkal na zem. Nebol to pot spôsobený horúčavou ale pot neistoty. V odľahlom kúte duše, na míle vzdialenom od toho, v ktorom sa teraz nachádzal, cítil, že to nechce urobiť. Avšak ťarcha minulosti mu čoraz silnejšie pritláčala prst na spúšť. On bol, tým, ktorý trpel po celé tie roky a znášal ten hnusný pocit menejcennosti. Ak teraz stlačí kohútik, pre toho kľačiaceho na kolenách to bude vlastne vykúpením. Nebude trpieť roky. Už len ten pocit očakávanej násilnej smrti preňho musí byť horší ako roky psychického teroru. Či nie? Nezaslúži si trpieť aspoň fyzicky, keď je na to najvhodnejšia príležitosť? Už sa nenaskytne a čo ak po jeho smrti nepocíti pocit zadosťučinenia? Čo ak si budem vyčítať: „Zaslúžil si viac bolesti, mal som ho mučiť.“ ?


Kľačiaci muž s rukami zviazanými za chrbtom sa celý čas díval do zeme. Nemalo zmysel pozrieť sa svojmu vrahovi do očí. Vrahovi? Čo ak sa neodhodlá? Čo ak sa opäť zbabelo otočí a odíde ako mnohokrát predtým? „Vždy to bol slaboch, keď išlo do tuhého...“ pomyslel si, opatrne zdvihol zrak a jedným okom si ho rýchlo premeral. Opäť sklopil zrak a sledoval stále zväčšujúcu sa mláčku potu vedľa svojich kolien. Bol si vedomý všetkých svojich skutkov, ktoré dohnali jeho brata k tomuto činu, ale necítil vinu. Ani štipku viny. Bol starší, úspešnejší, i keď často za cenu obchádzania zákona a ohrozovania rodiny. A hlavne jeho. „Ten zasran nikdy nepochopí, že som preňho chcel to najlepšie, chrániť ho. Možno som bol občas tvrdý, ale chlapec potreboval autoritu po tom, ako sme stratili otca.“ premýšľal nad nedávnou minulosťou blízko hlavne, z ktorej mohol každú chvíľu vystreliť kus chladnej ocele rovno do jeho lebky a ukončiť túto ťaživú chvíľu.


„Vždy mi chcel byť veľkým bratom, ale to, že odstráni mojich priateľov, ktorých nepokladal vhodných pre mňa… Samoľúba bezohľadná kurva!“ už nevládal viac nad ním stáť a mlčky sa pozerať na niekoho, kto mu bol negatívnym vzorom, pričom si uvedomoval, že sa stával takým istým vrahom. Aj tak ho chcel zabiť. Nemal právo vziať životy jeho najlepším kamarátom kvôli skurvenej mafiánskej vojne, naviac, ak nemal žiaden dôvod, iba hlúpe predsudky. „Nie, nebudem takým istým vrahom ako on. On príčinu nemal, ja mám. Už nie sme viac rodina. Nezabíjam človeka. Zabíjam náš vzťah.“ Odvrátil pohľad od kľačiaceho a…

 Skutočný príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu