Udýchané tváre, hlasný smiech, rýchlosť svetla a pomalý beh…
Už zasa píšeš jednu zo svojich snivých romancí o sexe, ktoré nikdy neuverejníš a časom aj zmažeš?
Nie. Dnes píšem o niečom inom.
O čom takom?
Nepýtaj sa. To je jedno.
Nieje. “Šak povec, drobča,” povedal by Tomáš.
To by sice povedal, ale aj tak by to zo mňa nedostal. Lebo píšem vlastne o ňom. A o Filipovi. A o Lukášovi. A o E.T.im. A o Peťovi. A vôbec. Proste o nich.
Ale? Takže píšeš o futbale?
Hej. A už ma neruš, musím začínať znova.
…
Udýchané tváre. Smiech. Lopta.
Na druhú stranu rýchlosťou svetla.
A aj tak je svet ako spomalený
najkrajšou vecou, ktorej si verný.
“Au, ty kokot, čo nemáš brzdy?”
“Ešte raz na mňa tú kofolu prskni!”
“A prečo nefajčíš? Mentolky necítiť.”
“Čau, a nezabudni sa v krčme zastaviť!”
“Do p*če, šak mi píšťalu odjebal!”
“Sory, zlatko, no toto si dojebal.
Do mojich kamošov mlátiť nebudeš.”
“A to už prečo?” “No len sa teš!!!”
Držíme spolu, sme skoro jak jeden.
Zvládneme všetko, debil nech sa jebe.
A mrcha sprostá čo každého chcela
príde skrátka, lebo je moc smelá.
Lacno nič dobrého nezíska ani kráľ,
a ty máš kamošov, tak čoho by si sa bál.
A Peťo, ty sa hlavne z toho stromu nezrúb,
v nedeľu hráte, a to sa nedá bez rúk!
Proste je leto, a aj keď už končí,
zábava ledva stíhať sa stačí,
tešte sa, keď dojdem domov zasa,
v zime guľovačka, to bude krása.
V žilách nám koluje rovnaká krv.
I keď som vás mala spoznať už prv,
nevadí, aspoň že teraz sme spolu
a nezabudnite, o tretej na kofolu!
…
Už si skončila?
Asi hej. Čas ma tlačí, idem si dať kofolu a pozrieť ako hrajú biliard. A budem odolávať, keď mi budú núkať pitie.
Isto?
Isto. Mám ich strašne rada, ale piť nebudem ani keby čo bolo. Ani náhodou. A fajčiť tiež nie. A pripomeň mi, že z ich musím dostať, čo je PKD.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár