Nad útesom stál, chcel za ňou
zaletieť a preto krídla rozprestrel.
Anjel maličký, na Zemi uvidel
dievča s nádhernou tvárou.
A práve preto tu chcel prežiť
cestu anjelskú, a práve preto
tu chcel byť pre ňu naveky.
Tak sa rozhodol, že nepremárni
čas, nebude žiť bez lásky.
Spravil krátky krok, v srdci
ucítil, že už nie je anjelom.
Láska nie je strojom, ktorému
Môžeš rozkázať, láska má
vlastné pravidlá.
/:Vzdávam sa krídel pre lásku,
pretože väčšej radosti už niet.
Vzdávam sa sily nebeskej,
pretože láska mi vždy za viac stojí./
Aj keď ho boleli, jazvy od krídel,
ešte stále bol šťastný.
veď láska vylieči, každú ranu bôľ,
treba sa jej len oddať.
Ja som bol tým tvorom, ktorý
pre lásku padol sem,
a práve ja som sa vlastných krídel vzdal.
Teraz mi je fajn, vo svete
smrteľných, tu mi už nič nechýba.
Teplo jej dlane a sladké slová tiež,
vo mne niečo prebudia.
Tu slová nestačia, len dotyk horúci,
len ten to vie tak nádherne opísať.
/:Vzdávam sa krídel pre lásku,
pretože väčšej radosti už niet.
Vzdávam sa sily nebeskej,
pretože láska mi vždy za viac stojí:/
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
zabudnuta
5. 8.augusta 2010 22:27
veľmi pekné anjeli sú vždy medzi nami..sme to my...ale toto je veľmi pekné..také úprimné a pohladí to pri srdiečku
Napíš svoj komentár