Z duše trčí jeden klinec
a spomienka na koniec,
spomienka na to čo malo byť večné,
obrazy krásne a bezbolestné.
Z duše sa rynie krv a smútok lásky,
loď sa potápa a sú tu slzy,
aj keď myseľ zostarne a telo je slabé,
spomienky zostávajú na srdcia mladé.
Na oblohe nie sú hviezdy ale obrazy,
zvuk šťastia dolieha z veľkej diaľky,
smiech a slová ktoré kedysi vyriekol,
slová na ktoré dodnes ešte nezabudol.
Ani veta sa nekončí keď tam je čiarka,
dodnes jeho vetu lásky nezdobí bodka,
nádej ešte nezomrela aj keď niečo v ňom hej,
spomienky dávajú silu jeho duši zlomenej.
Zomrela v ňom pýcha, dnes má pokoru,
každý úder a zmenu vidieť skrze dušu,
aj keď sviečka malým plameňom planie,
ešte nič nie je stratené a ukončené.
Rose svoju lásku v oceáne stratila,
len so spomienkou na neho zostarla,
no nikdy nezabudla čo pre ňu znamenal,
na tú bolesť keď z hlbín do neba odlietal.
Bolí to keď strácaš zmysel čo ťa držal,
bolí vedomie že kvet lásky v tebe zomieral,
bolí tá tma čo zahalí aj dúhu na nebi,
bolia dni ktoré plynú bez LÁSKY.
***Nenájdeme lásku kde nie je kríž,
ale ani kríž bez lásky neunesieme.***
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
zabudnuta
3. 11.novembra 2012 12:21
Napíš svoj komentár