či sa brániť
a nikoho si nevšímať, len ležať,
veriť, dúfať.
Mnohý hovoria že mám dúfať,
netápať keď na mňa útočia,
vrážajú do chrbta nôž, kruto ma
ponížia.
Už toľkokrát som mal nos rozbití,
ubitý ležal na zemi,
nemal nikoho z ľudí,
závidel tým čo nezostali sami.
Na chvíľu vrátili sa pekné časy,
a asi nádej znovu rástla,
všade so mnou bola,
neunikla, len tak si pokojne plynula.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár