Je ich veľa. Na ulici, na autobusových staniciach, na lavičkách, v škole. Tak ako ľudia tvoria tento svet, tak aj svet v nich tvorí niekedy smútok a sklamanie. Nie je hanba to priznať, nie je hanba priznať sa čo sa v nás v takýchto dobách deje. Nie hanba, ale strach z odmietnutia, z nepochopenia alebo vysmiatia nás zastavuje otvoriť ústa a zveriť sa. Tak sa meníme na živých duchov, ktorých zrak je sklenený a upriamení do diaľky, kde možno hľadáme slová riešenia alebo niekoho, kto zakričí: „Hádžem ti lano do priepasti, chyť sa ho a ja ťa vytiahnem!“ Sami neveríme takejto predstave. A práve slabá alebo pohnutá viera prehlbuje v nás ešte viac smútok, každým úderom srdca tvoreným zúfaním a nedostatkom dôvery a viery sa prázdno zväčšuje a ozvena v nás, ozvena tmy je ešte naliehavejšia. Stačí pár tónov a srdce vidá zo svojho vnútra impulz ktorých putuje k očiam z ktorých sa pomaly, smutne a ťahavo skotúľa po líci jedna slza. Namiesto teplého objatia blízkeho človeka nás vtedy objíme chlad a sklamanie.
Dá sa vôbec bojovať proti tomu všetkému? Je len márna snaha znovu a znovu vstávať, tak ako nám to vravia ľudia ktorým na nás záleží? Mnohí zdola obracajú zrak na nebo, na Boha, pýtajú sa či to bolo potrebné, aký zmysel sa skrýva hlboko ukrytý v prachu a v bolesti. Znovu čakajú na priamu odpoveď, možno na svetlo z ktorého sa ozve Boží hlas so slovami vysvetlenia.
Je človek natoľko silný, aby svoje trápenie, svoj kríž uniesol sám na chrbte? Existuje takýto človek? Bohužiaľ nie. Je tu však mnoho ľudí, ktorý pomôžu niesť kríž, trápenie sklamaného a slabého. Musíme im len veriť, podať im ruku a kúsok svojho kríža. Zrazu zistíme, že náš kríž je ľahší, pretože sme prijali pomoc.
Žiadny smútok a sklamanie nesmie byť také veľké, aby neustále nahlodávala naše vnútro, stavala medzi nami a svetom múr, cez ktorý neprenikne ani najmenší lúč slnečného svetla. Žiadna rana nesmie nabrať rozmery ktoré nám zakryjú výhľad na všetko krásne.

Život nikdy nebude jednoduchý a ľahký,
objavia sa jamy a slzavé skúšky,
ver že pokiaľ úsmev nestratíš,
pochovaný ním na dne nikdy neskončíš.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
hereiam  31. 5. 2011 20:19
veľmi pekné
Napíš svoj komentár