nevidel som ti tvár no aj tak som
bol rád že som bo, aspoň tak blízko pri tebe.
Sedela si pri mne a ja som ti hovoril aká si prekrásna,
odprevadil som ťa až k autobusu kde sme sa museli rozlúčiť, no nie navždy.
Nikdy som nemal taký pocit ako v ten deň,
boli to iné minúty,
konečne svetlo pretrhlo realitu,
ďakujem.
Aj po prebudení stále na teba myslím,
nedá sato zastaviť, niečo do vnútra hlboko ma zasiahlo,
nepoznám ťa, nevidel som ťa, nedržal za ruku no aj tak mám rád.
Semienko zasiahlo sa keď sa mi tvoja prosba dostala do uší,
začalo klíčiť a v hlave mi básne vznikali,
nepoznám dôvod ale dodalo mi to silu snívať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
lovingewe
11. 8.augusta 2010 08:09
Prekrásne ...
Napíš svoj komentár