Deň sa do noci prehupol a svet zavrel viečka,
nastala tma ktorá nezakryla ale odokryla náš strach zo samoty,
pre mňa sa začína nová dimenzia plná vlastných piesni, začína jedna veľká skladba,
čas kedy stúpam k nebu a nemusím tu v realite plaťiť za žiadne útraty.

Rozbitý nos a kolotoč v hlave, vo vnútri hurikán cítenia,
nie je až také opojné na všetko sa vykašľať, zobrať gitaru a hrať sa na samostatného,
deň už nie je dňom a pocit pocitom dobrým z každodenného stávania,
ja sa nehrám na toho básnika, trxtára, nie som ním, nehrám sa na sebeztačného.

S fľašou v ruke necítim sa už ako kráľ pretože ušli poddaný,
jedným slovom som úplne SÁM,
som pred súdom a ziťujem že som mnou udanými udaný,
zrazu mi to dochádza, rozplačem sa a na nič sa nehrám.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár