zvíťazí len ten kto príde prv,
je mu však jedno že nikoho nemá, je sám,
aj ja niektoré dni tú hru hrám.
Načo sú mi peniaze keď mi to nedá šťastie,
túžba po dobrých priateľoch vo mne rastie,
doznieva chvíľa a čakám na druhú,
po daždi chcem vidieť krásu, dúhu.
Sám sedím a píšem básne,
keď zaspím nikto ma nezakryje, svetlo nezhasne,
zobudím sa znovu s tým pocitom viny,
môžem si za to sám že som iný.
Staré zatuchlé kreslo mi je priateľom,
držím intenzívny vzťah s riadkovým priateľom,
už nič iné len poézia mi zostáva
a mohutný zvon pomalý rytmus môjho srdca udáva.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
lovingewe
29. 7.júla 2010 16:25
Nádherné...
Napíš svoj komentár