navliekam na seba roztrhané jeanse,
obúvam staré číňanky,
oživujem v sebe zabudnutú
minulosť a brnkám na španielke.
Opretý o múrik kde vzniklo
veľa piesni napísaných
v splne mesiaca inšpirujúceho
na iné rozhodnutia, začiatky,
na úplne iný život.
Ľudia na mňa zazerajú
no je mi to jedno pretože
srdce mi môže zobrať
iba dievča ktorému som
ho podaroval v básňach.
Môže mi ho zobrať
no nikdy nezabudnem ako som
jej ho dal,
potichu a hanblivo som
sa načiahol a položil na stolík.
Mnohokrát sedím a čudujem sa
že to vo mne perfektne funguje,
pocit že už nie som sám
a pri páde poznám ruky
ktoré ma ochotne zachytia.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
chrisdane
16. 7.júla 2010 14:38
peknuo
Napíš svoj komentár