Patrí ku mne, občas mám pocit, ak ma milovaná osoba pobozká, hocako vrúcne s akoukoľvek vášňou, bojím sa, že ucíti moju trpkosť. Tá chuť ma vystihuje. Myslím, že chutím ako tabak, taký ktorí poničí chuťové kanáliky a jeho chuť sa zdrží dlho, omnoho dlhšie akoby dotyčný chcel. Cítiť ma z neho, dýcham z neho.
Vstúpila som do viacerých životov. Stále tá istá, ako výnimočná s dobrým buketom a schopnosťou vytvoriť závislosť, inokedy ako ktosi, voči komu je niekto vopred zaujatý a niekedy, len ktosi, kto nestál za zmienku. Tá chuť ma vystihuje sprevádza nie len mňa, chtiac či nechtiac ju vždy ochutná i ten na druhej strane.
Som ako chuť tabaku, trpká, ubližujem ale ľudia ma potrebujú aj napriek tomu, že to vedia. Vedia, že niekde na konci im asi ublížim. Som trpká. Hlavne pre seba, lebo pri každom druhu medziľudských vzťahov ublížim sebe, viem, že si ublížim aj napriek tomu vedomiu konám.
Opíjam sa, stále keď zavriem oči. Svojimi trpkými predstavami. Rozlievajú sa mi po jazyku ako mladé víno, zozačiatku sladké no keď sa pominie zostane trpkosť. Aj moje predstavy sú sladké a zostane po nich len prázdno. Otrávi chuť, zostane len trpkosť. Len ja.
Som trpká, moje slová, počínanie sú trpké. Sadám si do prítmia mojich myšlienok, odpíjam si zo svojej čaše a zaslúžene si ju vypijem až do dna. Pre dnešok som gurmán, dnes to ustojím. Opíjam sa.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár