Ja som si myslel tiež že so našiel takého človeka keď som prišiel zo základky na strednú, tešil som sa na ňu ako pes na kosť.Hneď po prvých dňoch som spoznal jedného chalana ktorý bol aj dosť ukecaný, zdal sa mi v pohode,tak som sa s ním začal dávať do reči a postupne sme si takto začínali rozumieť,začali sme spolu ja na bicykel na také menšie túry chodiť a ták...ale v priebehu takéto skamarátenia mi vykladal ako chce jednu jedinú z našej triedy(aj keď bola jediná baba v triede zadaná)ták ma začal huckať proti jej chalanovi ktorý bol samozrejme tiež z našej triedy,ták čo by som neurobil pre kamaráta takto boli rozbroje a ja v nich potom sa to ukľudnilo baba sa pomaly rozchádzala z dotyčným a samozrejme kamoško sa chytil možnosti a začal s ňou riešiť mňa potom začal vynechávať a keď som sa mu raz ozval cez prázdniny čo je s ním a tak,jeh prvé slová boli o tom že sa s ňou vyspal a ja som si pomyslel toto je čo za chudáka že sa len na takéto niečo zmohol po tom čo sme prežili ták som ho začal mať na párke časom som to neriešil a mesiac dozadu ako sme sa prestali baviť sa dozvedám od cudzích ľudí aký on v skutočnosti jé a aké reči na mňa nakydal a keď si predstavím že v takomto človeku som mal dôveru...je mi až do plaču ale život ide dalej toto ma naučilo že ľuďom nemám veriť pokiaľ ich riadne nepoznám...a niekedy sa čudujem že môžu takí ľudia ako on existovať...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár