je to na mňa ťažký útok.
Silný údel osudu dní,
spravodlivosť nebdie, než spí.
Bolesť a horkosť na perách,
úmrtie lásky vo dverách.
Už tak blízko a zrazu nič,
čo bolo, nebol gýč.
Tvár v dlaniach,
nekrátil som lásku na daniach!
Krvavé oči a horké pery,
rozum môj mi neverí.
Pri hudbe rozčarovaný som,
sám ako suchý strom.
Myšlienky zmetené ako ty celá,
keď boli spolu naše telá.
Chaotické spomienky či veci,
všetko je v tom jednom vreci.
Už to len zaviazať a zahodiť,
ako malé mačky v rieke ho utopiť.
Už keď nemám slová ani nádej,
láska či šťastie nemá dej.
Už neverím v dotyky a na lásku,
už nechcem nič, ani otázku!
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
bashulka89
20. 8.augusta 2007 13:53
kraasna veru kraasna..ako to mozes tak napisat? ja som tiez skusala ale tak ako ty, to sa neda..ch jaj budem sa muset este viacej posnazit pek
Napíš svoj komentár