a neviem čo bude ďalej,
nič v mojej hlavičke,
mám iba nádej.
Lavička prvého bozku,
lavička prvého objatia,
nie sme sochy z vosku,
ja plačem od dojatia.
Čakám na svetlo,
na iskru pri šere,
cez hlavu mi prešlo letmo,
to šťastie mi klope na dvere.
Na kolená mi priletel list,
priletel priamo zo srdca ženy,
povedala musím navždy ísť,
nebudeš žiť večne v tieni.
Na lavičke čítam Malého princa,
svietim si lúčom svetla,
Z vrecka vypadla mi drobná minca,
láska mi niekam vzlietla.
Už som z lásky samý jeleň,
tak si poviem to je zlý deň,
slzy mám v očiach a na duší edén,
keď si sadnem na lavičku číslo jeden.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
janinka
11. 8.augusta 2007 20:22
lavička číslo jeden bude znamenať aj pre mňa to isté - vždy !
Napíš svoj komentár