Jaj, je mi hrozne keď si spomeniem na Lorku bol to môj psík. Pamätám si presne ten deň keď nám umrela. Bol rok 2006, sobota Lorka mala už 14 rokov. Vtedy bola u nás Ema chcela som jej ju ukázať ale už som nestihla osud nadišiel skorej než som sa s nou stihla rozlúčiť...Keď sme prišli na záhradku Tatino povedal že sa ide na ňu najprv pozrieť. Keď sa vrátil povedal nám že ju našiel v skleníku už mŕtvu. Zacítila som na tvary malé kvapky slz. Spýtala som sa rodičov či sa na ňu môžem ísť pozrieť. Dovolili mi. Tatino išiel so mnou ale Ema a mamina zostali. Lorku som uvidela ležať v skleníku, bolo to jej obľúbené miesto. Asi už cítila že zomrie a preto si vybrala to miesto.Pri pohľade na ňu som sa ešte viac rozplakala. Keď som sa vrátila do auta Ema sa ma snažila utešiť ale moc to nepomáhalo...neskôr som zistila že ju tatino a bratranec zakopali na záhradke...dosť si teraz vyčítam že som nebola pri nej keď ma najviac potrebovala.

 Blog
Komentuj

4 komenty k blogu

1 
fotka
emqa  20. 1. 2010 16:44
pamätám keď sa to stalo,hroznéééé
2 
fotka
emqa  20. 1. 2010 20:52
dobrý nadpis som vymyslela
3 
fotka
matousik  20. 1. 2010 20:57
ja som dotvorila...
4 
fotka
emulienkaaa  23. 1. 2010 16:23
smutne je to krute ked musia zomierat nasi najblizsi... ak ked su to "len" zvierata. aj ked sa s nimi nemozme pporozpravat.. ale je to smutne. aj ja ked si este teraz spomeniem na nasu dzinusku chce sa mi plakat..
Napíš svoj komentár