Sústredenie

S kamoškou sme cez letné prázdniny išli na sústredenie z volejbalu. Tvrdo sme tam makali. Skoro celi deň sme hrali volejbal. Medzi tým sme mali dve hodiny behu. Poobede sme mali hodinu a pol oddych a o 22:00 hod večer sme chodili spať. Jeden večer sa nám vôbec nechcelo ísť spať. Hlasno sme klebetili, rozprávali si horory. Vedúcim to vadilo a tak nám vleteli do chatky, že sa mame rýchlo zoradiť a ísť do lesa na hodinový beh. Navliekli sme si mikiny na pyžama, zobrali si baterky a namosúrene išli. Poviem vám nebola to nijaká zábava. Po takej pol hodine behu sa jedna baba potkla o konár a vyvrtla si členok. A tak sa s vedúcim, ktorí šiel s nami, pobrala naspäť do tábora aby jej ho ošetrili. My sme mali ešte behať. Nejako sme sa s kamoškou oddelili od ostatných báb a zablúdili sme. Unavený sme si sadli na peň s tým že akou cestou sa vyberieme. Zrazu sme začuli za nami šuchot a rôzne zvuky.Vyľakane sme sa otočili ku krikom, ktoré boli za nami. Kamoškyn lúč baterky osvietil vycerené zuby. Od strachu som skríkla, rýchlo sme vyskočili a rozbehli sme sa od krikov čo najďalej. Za nami šuchot a svinie krochkanie. To musel byt na nás pohlaď! S hulákaním sme bežali ako o život, zatiaľ čo za nami svina. Neviem, koľko nám to trvalo, ale podkyňajúce sa, s vykričanými hlasmi, ubolenými kolenami a vyľakané na smrť sme sa dostali do tábora, kde na nás už čakali ostatne babi a vedúci. Prekvapene na nás hľadeli. „Sviňa“, sviňa kričali sme. „Tam za nami“ ukazovala som na les. No nič tam nebolo, vôbec nič. Všade ticho ako v hrobe. A zrazu sa s tadiaľ ozvalo hlasne „kroch“. Zapišťala som, keď tu zrazu odtiaľ vyleteli urehotané babi. Vedúci nás vysmiali a všetci sa s rehotom pobrali do chatiek.
Aj tak si myslím že to bola sviňa!

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu