V tichosti bolia ešte väčšmi naše zlosti a kto, že sa ich zhostí? Keď moja duša tvoju nehostí!? A ostali len hlúposti.. Azda ešte väčšmi je to vekom, čas od času búrať múry smiechom. A čo echo? Ale aké? Ostali sme dvaja. Ty a ja. Už nie my. Tak vráť mi... Veci, fotky, handry... Lebo roky už nevrátiš. Sami sme si osameli. Chceli sme to takto? Sme sami a osamelí. Blog 1 1 1 0 0 Komentuj