Výsledok náhody? Vôle? Daru? Alebo? Človek je tvor, ktorý od počiatkov pátra po odpovediach. Odpoveď je to, za čo vďačíme nášmu svetu. Máme na ňu všetci rovnaký nárok?

Pokiaľ by bol život dôsledkom istých zákonitostí, v tom prípade by mal vzniknúť všade, kde to tie zákonitosti umožňujú. Na základe iných zákonov by mal byť tento život chránený pred kataklizmami rôzneho druhu, ktorých pravdepodobnosť musí byť omnoho menšia, než udalostí vedúcich k vzniku života, pretože v opačnom prípade by život potencionálne vzniknúť mohol, no trval by príliš krátko, čo by popieralo zákonitosťi vedúce k jeho vzniku. Takže pokiaľ existuje nejká zákonitosť, ktorá v určitých častiach zvyšuje organizovanosť hmoty až na úroveň nášho života, kedy je pre náš život typická komunikácia, prečo potom táto komunikácia nie je typická aj medzi jednotlivými ostrovmi života v podobe hviezdných systémov a galxii?

Pokiaľ by bola prítomná jej existencia, pre život by mohla predstavovať pozitívny prínos v prípade, pokiaľ by si tieto formy života uvedomili, že život ako taký je nutné chrániť.

Tak isto by mohla komunikácia pre život predstavovať aj negatívny prínos, a to v tom prípade, pokiaľ by si tieto formy života nevážili svoj a ani cudzí život, a ich správanie by bolo podobné tomu ľudskému, z planéty Zem.


V tom prípade tieto vzdialenosti medzi jednotlivými formami života predstavujú výhodu, ktorá je podobná spomínajej zákonitosti, ktorá chráni život pred kataklizmami. V podstate nám to poskytuje ochranu pred inými formami života podobného tomu na našej úrovni.


Tu sa však vynára otázka. V prípade, že budeme na vyššej úrovni existencie a nebudeme ohrozovať seba, ani iné formy života, sprístupnia sa nám nejaké nové možnosti komunikácie s inými formami vyššie organizovaného života, ako sme my teraz?


Dokážeme sa teda v priebehu najbližších desiatich rokoch zmeniť a pochopiť to, čo sa snažíme už od nášho počiatku? Sme pripravený na to, čo nás čaká už o dva roky? A vieme vôbec o tom? Dostali sme nárok na pravdu? Na odpoveď?



Je to ľudská chamtivosť alebo prirodzený inštinkt prežitia? Ja to viem, ale tebe to nepoviem, pretože jeden má väčšiu šancu prežiť, ako dvaja. Je správne, aby jedinec na úrovni ostatných jedincov rozhodoval o ich osude?



Je to snaha o záchranu alebo len skúška? Ja viem, že ty to vieš, a ostatným to nepovieš, no ja im to poviem! Vieme, kto a čo nám chce povedať? Je naše myslenie natoľko v pokročilom štádiu, že už nedokážeme pochopiť tú najjednoduchšiu matemackú informáciu? Význam najprimitívnejšej maľby? Obrazu? Hádanky?



Prečo teraz nie a potom áno? Čo nás donúti k zamysleniu? K zmene? K pochopeniu? V poradí koľkú šancu sme už dostali? Koľkokrát sme neuspeli, sklamali? Dostaneme ďalšiu? Sme toho vôbec ešte hodný?


Je náš svet jedna veľká záhada, alebo fikcia?


Človek nenašiel odpovede hlbokým pátraním, ale prostým pohľadom na celok.



..........

 Vymyslený príbeh
Komentuj
 fotka
smoothman  22. 3. 2009 16:53
Podľa mňa žijeme v Matrixe. CHCEM SA PREBRAŤ!
 fotka
antifunebracka  24. 3. 2015 16:44
boze, ake nechutne mlatenie prazdnej slamy! cize ked budeme na seba dobri, skontaktuju nas ufonci?
Napíš svoj komentár